O iných významoch výrazu Líbya pozri Líbya (rozlišovacia stránka).

Líbyjský štát
Vlajka Znak
Národné motto: Sloboda, spravodlivosť, demokracia
Štátna hymna: Libya, Libya, Libya
Miestny názov
• dlhý	دولة ليبيا Dawlat Libya
• krátky	ليبيا Líbya
Hlavné mesto	Tripolis 32°54′ s.š. 13°11′ v.d.
Najväčšie mesto	Tripolis
Úradné jazyky	arabčina
Regionálne jazyky	Tamazigh, Domari
Demonym	Líbyjčan, Líbyjčanka
Štátne zriadenie Predseda vlády Predseda všeobecnej národnej rady	dočasná vláda Ali Zeidan Nouri Abusahmain
Vznik	24. december 1951
Susedia	Egypt, Sudán, Čad, Niger, Alžírsko, Tunisko
Rozloha  • celková  • voda (%)	1 759 540 km² (16.)   0 km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2015)  • sčítanie (2004)  • hustota (2015)	6 411 776 (108.) 5 882 667 [1] 3,55/km² (185.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2016 39 389 mil. $ (97.) 14 238 $ (110.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,716 (102.) – stredný
Mena	líbyjský dinár (LYD)
Časové pásmo  • Letný čas	EET (UTC+2) bez zmeny (UTC+2)
Medzinárodný kód	LBY / LY
Medzinárodná poznávacia značka	LAR
Internetová doména	.ly
Smerové telefónne číslo	+218

Súradnice: 27°S 17°V / 27°S 17°V / 27; 17

Líbya je štát v severnej Afrike. Je štvrtým najväčším africkým štátom, šestnástym najväčším na svete. Hlavným mestom je Tripolis, má 1,7 milióna obyvateľov. Od februára do októbra 2011 tu prebiehala občianska vojna, ktorá napokon viedla k zvrhnutiu 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka Muammara al-Kaddáfího.

V decembri 2017 stále zastúpenie Líbye pri OSN požiadalo o zmenu dlhého názvu na Líbyjský štát^[2] (angl. the State of Libya)^[3], ÚGKK SR však na túto zmenu ešte v júli 2018 nereagoval.^[4]

Geografia

Povrch Líbye je na severe väčšinou nížinatý, smerom na juh sa dvíha. Na hraniciach s Čadom sa rozprestiera pohorie Tibesti, v ktorom sa nachádza najvyšší vrch Líbye, Džabal Bette s nadmorskou výškou 2 267 m n. m. Až 95 % rozlohy štátu pokrýva Sahara. Obývané je len pobrežie krajiny a roztrúsené oázy.

Hlavné mesto krajiny, Tripolis, leží pri pobreží Stredozemného mora. Ďalej na východe sa do pevniny zarezáva záliv Veľká Syrta. Líbyou nepreteká ani jedna trvalá rieka, sú tam len dočasné rieky.

Pobrežie krajiny leží v subtropickom pásme, sú tam horúce a suché letá a mierne a daždivé zimy. Vo vnútrozemí je púštne podnebie. Dni sú horúce, no noci veľmi studené. Líbya je súčasťou severnej Afriky.

Dejiny

Vlajky Libye v modernej histórii. Červeno-čierno-zelená vlajka symbolizovala: červená Fezzán, zelená Tripolsko a čierny pruh Kyrenaiku.

Územie Líbye bolo v období od 1. po 5. storočie obsadené Rímskou ríšou, neskôr Vandalmi. V roku 642 sa začala postupná islamizácia krajiny a v roku 1551 sa jej zmocnila Osmanská ríša.

V rokoch 1911 – 1943 bola Líbya talianskou kolóniou. Taliansko túto bývalú osmanskú provinciu získala na základe Zmluvy z Lausanne po vyhranej taliansko-tureckej vojne, kedy boli Turci, tlačení hroziacim konfliktom s balkánskymi štátmi, donútení podpísať s Talianskom mierovú zmluvu. V rámci tejto zmluvy opustili Tripolsko a Kyrenaiku a odovzdali ju pod správu Talianska.

Historické provincie Libye: Tripolsko, Kyrenaika, Fazzān

Po druhej svetovej vojne bolo územie bývalej Talianskej severnej Afriky rozdelené na historické regióny Tripolsko, Kyrenaika (pod vládou Britov) a Fezzán (pod vládou Francúzov).^[5] Potom, čo došlo v roku 1949 k rozsiahlym nepokojom, rozhodla OSN o plnom osamostatnení Líbye. Toto rozhodnutie bolo naplnené roku 1951, kedy spojením Fezzánu, Tripolsko a Kyrenaika vznikol nezávislý federatívny štát Líbyjské kráľovstvo pod vládou kráľa Idrisa I.

V roku 1969 prebehol v krajine puč a hlavou štátu sa stal plukovník Muammar al-Kaddáfí, ktorý nastolil vojenskú diktatúru. Ten začal neskôr podporovať polovojenské skupiny, ktoré v mnohých krajinách Afriky, Európy a Latinskej Ameriky ohrozovali tamojšie vlády. V 70. a 80. rokoch dokonca Líbya vojensky intervenovala v susednom Čade, bývalej francúzskej kolónii v strednej Afrike, na čo Francúzsko odpovedalo vojenským zásahom. Francúzske jednotky sa tak v roku 1986 priamo stretli s Líbyjčanmi v rámci operácie Épervier. Francúzsko leteckými útokmi zničilo líbyjské radarové zariadenia a pomohla čadskému prezidentovi Habrému dobyť okupovaný sever krajiny.

Vo februári 2011 vypuklo v krajine proti vláde diktátora Muammara al-Kaddáfího ľudové povstanie. 19. marca 2011 začali na základe rozhodnutia BR OSN č. 1973 letecké a námorné sily niektorých krajín NATO, Švédska, Kataru, SAE útoky na líbyijské ciele.

Ekonomika

Vzhľadom na svoju polohu v subtropickom pásme, suchému podnebiu a množstvu púští má Líbya minimum pôdy vhodnej pre poľnohospodárstvo. Drvivá väčšina hospodárstva je tak orientovaná na ťažbu ropy a zemného plynu. Líbya má záujem na príleve zahraničných investícií do ropného priemyslu, ktorý vinou desaťročia zahraničných sankcií zápasí s celkovou technickou zaostalosťou.

Ropa

Denne vyťaží Líbya zhruba 1,6 milióna barelov ropy z čoho ide 1,1 milióna barelov na vývoz. Väčšinu ropy odoberá Taliansko. V skupine OPEC je čo do vývozu ropy, z celkového počtu 12 členských krajín na poslednom mieste.^[6]

Plyn

Krajina má tiež zásoby zemného plynu, ktorých potvrdený rozsah činí 53 biliónov kubických stôp (0,8% celkových svetových zásob plynu). Líbya produkuje v súčasnej dobe cca 12 miliárd kubických metrov plynu ročne. Z toho je osem miliárd exportovaných do Talianska podmorským plynovodom Greenstream. V krajine však neexistujú plynové rozvody a obyvateľstvo sa musí spoliehať na propán-bután vo fľašiach.^[7]

Obyvateľstvo

Líbyjskí Arabi tvoria spolu s Berbermi 89% obyvateľstva. Zvyšných 11 % tvoria iné národnosti. Väčšina obyvateľov je moslimského vierovyznania.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Líbya
• Wikislovník ponúka heslo Líbya

Referencie

Tento článok týkajúci sa geografie Líbye je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.