Kyselina jablčná
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C4H6O5
Vzhľad	Bezfarebná kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	134,1 u
Molárna hmotnosť	134,09 g/mol
Teplota topenia	101 – 104 °C (D- alebo L-izomér) 128 – 132 °C (racemát)
Teplota rozkladu	140 °C (L-izomér)
Hustota	1,609 g/cm³
Rozpustnosť	vo vode: 16 g/100 ml (D- alebo L-izomér pri 20 °C) 55,8 g/100 ml (racemát pri 20 °C) v polárnych rozpúšťadlách: etanol 36,35 g/100 ml (D- alebo L-izomér pri 20 °C) 45,53 g/100 ml (racemát pri 20 °C) acetón éter mierne rozpustný
Teplota vzplanutia	203 °C (racemát)
Teplota vznietenia	349 °C (racemát)
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Upozornenie Vety H H319 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P305+351+338 Európska klasifikácia látok Hrozby Dráždivá látka (Xi) Vety R R36 Vety S žiadne vety S
Ďalšie informácie
Číslo CAS	6915-15-7
EINECS číslo	230-022-8
Číslo RTECS	ON7175000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Kyselina jablčná, (C₂H₄O(COOH)₂) je dikarboxylová kyselina, ktorú vyrábajú všetky živé organizmy, prispieva k príjemnej kyslej chuti ovocia, a je používaná ako prídavná látka v potravinách. Soli a estery kyseliny jablčnej sa nazývajú jablčnany (maláty).

Vlastnosti

Kyselina L-jablčná je prirodzene sa vyskytujúca forma, kým zmes L- a D- kyseliny jablčnej sa vyrába synteticky.

• 

  Kyselina L-jablčná

• 

  Kyselina D-jablčná

• 

  Racemát

Kyselina hrá dôležitú úlohu v biochémii. V Hatchov-Slackovom cykle je malát zdrojom CO₂ v Calvinovom cykle. V citrátovom cykle je (S)-jablčnan intermediát tvorený pridaním –OH.

Je tiež systemizovaná karboxyláciou s fosfoenolpyruvátom v strážnych bunkách listov rastlín. Jablčnan, ako dvojitý anión, často sprevádza draslíkové katióny pri príjme rozpustených látok do bunky, aby bola zachovaná rovnováha elektrolytov v bunkách.

História

Kyselina jablčná bola prvýkrát izolovaná z jablčnej šťavy Carlom Wilhelmom Scheeleom v roku 1785. Kyselina jablčná prispieva ku kyslosti zeleného jablka. Je prítomná v hrozne a vo väčšine vín s koncentráciou niekedy až 5 g/l. Vytvára kyslastú chuť vína, aj keď jej obsah s rastúcou zrelosťou ovocia klesá. Proces jablčno – mliečneho kvasenia, premieňa na kyselinu jablčnú oveľa slabšiu kyselinu mliečnu.

Použitie

V potravinárstve

Kyselina jablčná sa používa v potravinárskom priemysle (býva označovaná ako prídavná látka E296) na dochucovanie. Je zdrojom extrémnej kyslosti cukroviniek, vyrábaných v USA, tzv. extrémnych cukroviniek. Je tiež používaná s menej kyslou kyselinou citrónovou v kyslých cukríkoch, ktoré sú niekedy označované upozornením, že nadmerná konzumácia môže spôsobiť podráždenie úst.

Výroba a hlavné reakcie

Kyselina jablčná je produkovaná priemyselne, je vyrábaná dvojitou hydratáciou maleínanhydridu. Bola dôležitá pri objave Waldenovej inverzie a Waldenovho cyklu.

Externý odkaz

• E296

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malic acid na anglickej Wikipédii.