A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kyselina asparágová | |||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | C4H7NO4 (HOOC-CH2CHNH2-COOH) | ||||||||||||||||||||||
Systematický názov | kyselina 2-aminobutándiová | ||||||||||||||||||||||
Synonymá | aspartát | ||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 133,1 u | ||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 133,10 g/mol | ||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 270-271 °C | ||||||||||||||||||||||
Teplota rozkladu | 324 °C | ||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,660 g/cm³ (25 °C) | ||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 0,45 g/100 ml | ||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 617-45-8 (DL-izomér) 56-84-8 (L-izomér) 1783-96-6 (D-izomér) | ||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 200-291-6 | ||||||||||||||||||||||
Číslo RTECS | CI9097800 (DL-izomér) CI9098500 (L-izomér) CI9097500 (D-izomér) | ||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||
Kyselina asparágová (skratka Asp alebo D[1]) je proteínogénna aminokyselina. V bočnom reťazci obsahuje karboxylovú skupinu, je to teda kyslá, polárna a hydrofilná aminokyselina. Jej konjugovaná zásada sa nazýva aspartát.
Kyselina asparágová je súčasťou bielkovín, v procese proteosyntézy je kódovaná tripletmi GAU a GAC.[2] Kyselina asparágová stereocentrum, takže môže existovať v dvoch enantioméroch, ale v proteosyntéze vystupuje len L-aspartát. Kyselina asparágová, presnejšie povedané karboxylová skupina v jej bočnom reťazci, je katalytickou skupinou tzv. aspartátových proteáz.
Metabolický význam
Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických pochodov, je intermediátom ureo-syntetického cyklu a jedným z hlavných substrátov pre syntézu purínových aj pyrimidínových báz.[2] Z aspartátu môže byť syntetizovaná aminokyselina asparagín.[2] U rastlín a mikroorganizmov je tiež prekurzorom pri syntéze esenciálnych aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.[2]
Ďalšia významná úloha kyseliny asparágovej je v tzv. malát-aspartátovom člnku, slede chemických reakcií, pri ktorých sa prenášajú redukčné ekvivalenty cez membránu mitochondrií.[2][3]
Aspartát je, spoločne s glutamátom, hlavný excitačný neurotransmiter mozgu a miechy,[4] i keď úloha aspartátu ako excitačného neurotransmiteru v niektorých druhoch buniek bola spochybnená.[5] Aspartát a glutamát sa viažu na NMDA receptor.
Biosyntéza a degradácia
Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina, vzniká v jedinom kroku transamináciou oxalacetátu.[2] Reakcia je zvratná, oxalacetát môže ďalej vstúpiť do Krebsovho cyklu, alebo môže byť použitý pri syntéze glukózy. Preto je aspartát považovaný za glukogénnu aminokyselinu.[2]
Galéria
-
Štruktúrovaný vzorec Kyseliny L-asparágovej
-
Štruktúrovaný vzorec Kyseliny D-asparágovej
-
Biosyntéza asparagínu
-
Transaminácia oxalacetátu na aspartát
Referencie
- ↑ 3AA-1 and 3AA-2 . iupac.qmul.ac.uk, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g VOET, Donald. Biochemistry. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2011. (4th edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-57095-1. S. 100, 827-828, 1025-1030, 1067-1068, 1072-1075, 1107-1119.
- ↑ Tvorba energie v dýchacom reťazci . Univerzita Komenského v Bratislave, . Dostupné online.
- ↑ DINGLEDINE, Raymond; MCBAIN, Chris J.. Glutamate and Aspartate Are the Major Excitatory Transmitters in the Brain. Basic Neurochemistry: Molecular, Cellular and Medical Aspects. 6th edition, 1999. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ HERRING, Bruce E.; SILM, Katlin; EDWARDS, Robert H.. Is Aspartate an Excitatory Neurotransmitter?. The Journal of Neuroscience, 2015-07-15, roč. 35, čís. 28, s. 10168–10171. PMID: 26180193 PMCID: PMC4502257. Dostupné online . ISSN 0270-6474. DOI: 10.1523/JNEUROSCI.0524-15.2015.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina asparágová
Literatúra
- MURRAY, Robert K., et al. Harperova biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
- MURRAY, Robert K., et al. Harperova biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 3. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2001. ix, 872 s. ISBN 80-7319-003-6.
- MURRAY, Robert K., et al. Harperova biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 2. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 1996. ix, 872 s. ISBN 80-85787-38-5.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina asparagová na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk