Kvark u alebo horný kvark je častica opísaná vo fyzikálnej teórii štandardného modelu. Je to kvark prvej generácie s elektrickým nábojom +(2/3) e a je to najľahší zo všetkých kvarkov. Jeho čistá hmotnosť nie je presne určená, no pravdepodobne leží v rozsahu medzi 1,5 až 5 MeV. Podľa Štandardného modelu fyziky častíc existuje šesť typov kvarkov. Obyčajná hmota, napríklad atómy, obsahuje elektróny a jadro. Protóny a neutróny vnútri jadra sa nazývajú nukleóny a kvark u spolu s kvarkom d sú fundamentálne zložky týchto nukleónov. Protón obsahuje dva kvarky u a jeden kvark d, neutrón obsahuje jeden kvark u a dva kvarky d.

Ekvivalencia hmoty a energie opísaná v špeciálnej teórii relativity znamená, že rýchlo sa pohybujúce častice majú vyššiu energiu a preto sa zdá, že majú vyššiu hmotnosť pri vyšších rýchlostiach. Sila silnej interakcie držiaca kvarky pohromade v atómovom jadre napovedá, že sa pohybujú relativistickými rýchlosťami. Teda väčšina hmotnosti v jadre pochádza z energie v gluónovom poli, ktoré drží kvarky pohromade, a nepochádza teda z hmotnosti samotných kvarkov. Existencia kvarkov u bola prvýkrát postulovaná v čase, keď Murray Gell-Mann a George Zweig vytvorili kvarkový model v roku 1964 a prvýkrát boli evidované v experimentoch hlbokého neelastického rozptylu v Stanford Linear Accelerator Center v roku 1967.