Kultivar (lat. cultivar, skr. cv.; iné názvy^{[pozn 1]}: odroda^[6], pestovateľská odroda^[7][8][9], odroda pestovanej rastliny^[10], varieta^[11], sorta^{[pozn 2]}, zriedkavo: plemeno^[17], zriedkavo: forma^[18], kultigén^[7]) je najnižšia taxonomická úroveň v systematike kultúrnych rastlín^{[pozn 3]}.

Etymológia

Slovo "cultivar" bolo umelo vytvorené (v anglickom texte) okolo roku 1920. Je vytvorené pravdepodobne ako skratka z lat. cultivarietas^[7] , čo je buď skrátená podoba anglických slov "cultigen variety" alebo anglických slov "cultivated variety" alebo anglických slov "cultural variety"^[19][20]

Definícia

Nasledujú ukážky definície z literatúry:

• ICNCP 8. vydanie (2009): „Kultivar je zoskupenie rastlín, ktoré (a) bolo vyselektované na účely konkrétnej vlastnosti alebo kombinácie vlastností, (b) je vo vzťahu k týmto vlastnostiam odlišné, jednotné a stabilné a (c) pri rozmnožovaní vhodnými prostriedkami zachováva tieto vlastnosti.“^[21]
• ICNCP 2. vydanie (1958): „Výraz kultivar (odroda) označuje zoskupenie pestovaných jedincov, ktoré sa odlišujú akýmikoľvek vlastnosťami (morfologickými, fyziologickými, cytologickými, chemickými alebo inými) významnými na účely poľnohospodárstva, lesníctva či záhradníctva, a ktoré si pri (pohlavnej alebo nepohlavnej) reprodukcii zachovávajú svoje odlišujúce znaky.“^[7]
• Veľký slovník cudzích slov (2000): „kultivar - súbor jedincov kultúrnej rastliny s určitými osobitnými želateľnými znakmi, ktoré sa uchovávajú pri pohlavnom i nepohlavnom rozmnožovaní“^[22]
• Malá encyklopédia biológie (1975): „odroda, cultivar - populácia v rámci druhu, ktorá sa vyšľachtila so stanoveným hospodárskym cieľom a jej znaky sa umele udržujú v konštantných hraniciach. Je to najspodnejšia jednotka vnútrodruhového členenia v rámci jedného druhu kultúrnej rastliny.“^[23]

Ukážka definície z právneho predpisu (v právnych predpisoch sa zvykne používat výraz „odroda (pestovanej rastliny)“):

• nariadenie č. 50/2007 Z.z.: „odrod pestovanej rastliny skupina rastlín v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno definovať podľa prejavu znakov vyplývajúcich z daného genotypu alebo kombinácie genotypov, odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny rastlín podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú vzhľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.“ (ako legislatívna skratka je uvedený výraz „odroda“)^[10]

Tu treba dodať, že termín odroda ako termín z právnych predpisov býva definovaný trochu užšie než kultivar. K tomu citát: Termín odroda (po anglicky variety, po nemecky die Sorte) má tesnejší vzťah k agronomickému chápaniu, termín kultivar naopak skôr k botanickému spojeniu a je vhodnejší skôr len na vedecké a medzinárodné označenie. Ako kultivar možno totiž označiť aj ďalšie výsledky šľachtenia, ktoré nemusia byť úradne registrované, napr. línia, mutant, šľachtiteľský polotovar a i.^[3]

Historicky sa výraz kultivar niekedy používal v užšom zmysle na označenie rastlín s nededičnými znakmi, čiže znakmi prenášanými len vegetatívnou cestou (ako opak kultigénu v užšom zmysle, ktorý sa vzťahoval na rastliny s dedičnými znakmi).^[17]

Ukážky definícií sorty (ako stašieho synonyma slova kultivar) uvádza napr. V. Jirásek 1961^[7] a pozri aj v tomto článku poznámku pod čiarou č. 2.

Zaradenie v systéme

ICNCP rozlišuje (a dovoľuje) na úrovni pod (pod)druhom len 2 úrovne: Skupina (staršie : skupina kultivarov, ešte staršie: konvarieta) a kultivar.^[24][25]. Spomínané slovo Skupina sa mimochodom má písať s veľkým S ^[26], v slovenský textoch sa často nesprávne píše s malým s ^[27].

V literatúre sa však vyskytuje oveľa viac úrovní delenia, ktoré by sa dali zoradiť takto: subspecioid - cultiplex (a subcultiplex) - konvarieta - provarietas (a subprovarietas) - cultigrex/conculta/sortotyp/skupina (a pod.) - kultivar (a subkultivar ).^[28][29][17]

Alternatívne sa vyskytuje delenie linneovského typu (určené dnes inak primárne pre divé rastliny, ale podľa ICN výslovne povolené aj pre pestované rastliny ^[30]), t. j.: poddruh - konvarieta - varieta (a subvarieta ) - forma/tvar (a subforma/podtvar ) (prípadne aj: lusus) - kultivar .^{[31][32][33][34][35][36]}

Charakteristika

Kultivar je umelá kategória a nemusí sa viazať na jediný genotyp alebo fenotyp. Rastliny jedného kultivaru môžu byť^{[chýba zdroj}:

• identické klony rozmnožené vegetatívne (alebo meristematicky),
• uniformná F1 generácia,
• genotypicky a fenotypicky vysoko uniformná línia,
• alebo prirodzene variabilné potomstvo z kríženia takýchto
  • línií,
  • kultivarov,
  • botanických druhov alebo
  • hybridov.

Nomenklatúra

Pravidlá pomenovania kultivarov stanovuje Medzinárodný kód nomenklatúry pestovaných rastlín (International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, skr. ICNCP). Epiteton označujúci kultivar sa píše za vedecký (botanický) názov v živom jazyku, obyčajným písmom, s prvým počiatočným písmenom a uzatvára sa do jednoduchých úvodzoviek. Príklad:

• Cryptomeria japonica 'Elegans'

Poznámky

1. ↑ Synonymá tu uvedené v zátvorke sú dnes už v oblasti pestovania rastlín nevhodné, lebo po prvé ICNCP dnes stanovuje ako jediný prípustný názov kultivar (pripúšťa výnimku pre právne predpisy)^[1], a po druhé použitie týchto výrazov môžu viesť k zámenám a nedorozumeniam (pretože slová odroda, varieta, plemeno, forma, kultigén a prípadne aj sorta majú v taxonómii aj iný význam)^[2]. Prinajmenšom slovo odroda (v angl. ekvivalentných textoch "variety", v nemeckých "Sorte") sa však vo význame (oficiálne uznaný) kultivar bežne používa v právnych predpisoch.^[3][4][5]
2. ↑ 1. Sorta sa väčšinou považuje za úplné synonymum výrazu kultivar^[12][7][13], ale niektoré texty považujú termíny sorta a kultivar za mierne odlišné^[14], resp. prinajmenšom obmedzujú použitie termínu sorta len na “technickú” literatúru^[15], a ICNCP na jednom mieste, zdá sa, uvádza sortu aj ako možné synonymum pre taxonomickú úroveň Skupina (napr. skupinu kultivarov)^[16] . 2. Rôzne definície sorty (ako stašieho synonyma kultivaru) uvádza napr. V. Jirásek ^[7]
3. ↑ Nižšia je už len odvodená taxonomická úroveň podkultivar (subcultivar), ktorú ale napr. text ICNCP neuznáva.

Referencie