A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| |||||
Motto: „Процветание в единстве“ (Prosperita v jednote) | |||||
Hlavné mesto | Simferopoľ | ||||
Štát | sporné územie Rusko/Ukrajina | ||||
Jazyk | ruština, ukrajinčina, krymská tatárčina | ||||
Štátne zriadenie | autonómna republika Ruska | ||||
Predseda vlády | Sergej Aksjonov | ||||
Predseda parlamentu | Volodymyr Konstantynov | ||||
Rozloha | 26 081 km² | ||||
Najvyšší vrch | Roman-Koš (1 545 m) | ||||
Počet obyvateľov | 1 994 300 (2005) | ||||
Hymna | „Нивы и горы твои волшебны, Родина“ | ||||
Mena | ruský rubeľ (RUB) ukrajinská hrivna (UAH) | ||||
Internetová doména | .crimea.ru | ||||
Telefónna predvoľba | +380-65 | ||||
Časové pásmo | UTC+2 |
Krym[1], dlhý tvar Krymská autonómna republika (ukr. Автономна Республіка Крим – Avtonomna Respublika Krym, doklady a staršie názvy pozri nižšie) je sporné územie, republika Ukrajiny na polostrove Krym, ktorú v marci 2014 obsadili bez boja ruské vojská. Po Ruskom organizovanom referende bola následne jednostranne vyhlásená samostatnosť (pod názvom Krymská republika) a pripojenie k Rusku.[2] V súčasnosti ide de facto o subjekt Ruskej federácie, ktorá má nad územím kontrolu; ako subjekt Ruskej federácie má názov Krymská republika (rus. Республика Крым - Respublika Krym). Ukrajina Krym považuje naďalej za svoje územie.
Oficiálne názvy Krymu ako súčasti Ukrajiny
Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1978 (platnej do roku 1996):
- do januára 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika;[3]
- vo februári až septembri 1994: Krymská autonómna sovietska socialistická republika (Krymská ASSR) alebo Krymská republika (novelami ústavy č. 3851-12 a č. 4013-12 bolo do ústavy pridaných do jej záverečných častí pár viet obsahujúcich okrem iného výraz Krymská republika, ostatné – t. j. staršie – vety ústavy však naďalej obsahovali starší názov Krymská autonómna sovietska socialistická republika);[4][5]
- od septembra 1994 do roku 1996: Krymská autonómna republika (novelou ústavy č. 171/94-VR bolo výslovne zjednotené názvoslovie ústavy tak, že namiesto Krymská ASSR a Krymská republika sa v ústave používa už len nový názov Krymská autonómna republika).[6]
Podľa Ústavy Ukrajiny z roku 1996 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.[7]
Podľa Ústavy Krymu z roku 1998 (platnej dodnes): Krymská autonómna republika.[8]
Podľa zákona Najvyššieho sovietu Krymskej ASSR z roku 1992 (platného do roku 1999): Krymská republika (zákon bol zrušený v roku 1999, pričom ako dôvod bolo uvedené, že názov Krymská republika protirečí Ústave Krymu z roku 1998).[9][10]
Slovenský Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) uvádza na svojich stránkach v zozname názvov štátov ako oficiálny ukrajinský názov: Krymská republika. Tento názov, ktorý ÚGKK SR uvádza, bol v čase vydania spomínaného zoznamu – ako vidno vyššie – v rozpore so zákonmi a ústavami Krymu aj Ukrajiny.[11]
Dejiny
1921 - 1992
Odovzdanie Krymu Ukrajinskej SSR
Dňa 19. februára 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku odovzdalo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR Krym Ukrajine (vtedajšej Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike). Okrem propagandistických motívov hrali úlohu aj faktory ako: geografická blízkosť, previazanosť ekonomík a kultúrne vzťahy.[12] Jedným z dôvodov pričlenenia Krymu k Ukrajinskej SSR boli aj problémy so zásobovaním, napríklad aj vodou, ktoré muselo byť zaisťované z územia Ukrajinskej SSR.
Krym po rozpade Sovietskeho zväzu
Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal Krym pričlenený k Ukrajine. Zároveň však v Sevastopoli zostala sídliť Ruská Čiernomorská flotila, celkovo asi 25 000 mužov (prevažne príslušníci námorných síl, protilietadlovej a pobrežnej obrany). V roku 1997 sa Rusko (Boris Jeľcin) a Ukrajina (Leonid Kučma) dohodli na zotrvaní ruskej základne najmenej do roku 2042.[13][14]
Krym bol naďalej obľúbenou ruskou turistickou destináciou a nachádzala sa tu jediná ukrajinská diaľnica — spájajúca Krym s Moskvou.
Dohoda o prenájme Sevastopolskej základne Rusku mala vypršať v roku 2017. V roku 2010 sa Ukrajina a Rusko dohodli na prenájme základne v Sevastopole na ďalších 25 rokov (teda do roku 2042).[15]
Po vnútropolitickej kríze a masových občianskych protestoch na prelome rokov 2013 — 2014, ktoré vyústili k odvolaniu proruského ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča ruská strana začala obsadzovať 27. februára 2014 Krymský polostrov.[14] Obsadenie polostrova si vyžiadalo 2 obete. Jednu na ukrajinskej a jednu na ruskej strane.[14][16] Podstatná časť ukrajinských jednotiek na Kryme sa vzdala a bola neskôr začlenená do ruských ozbrojených síl. Veliteľ ukrajinskej flotily sídliacej na polostrove kontraadmirál Denis Berezovskij prebehol spolu s radom ďalších dôstojníkov. Berezovskij sa stal zástupcom veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily. 16. marca 2014 ruská strana zorganizovala na Kyrme referendum, v ktorom väčšina hlasujúcich vyjadrila súhlas s pripojením k Rusku.[17] Krym bol de iure anektovaný Ruskom podpisom dohody o pričlenení k Rusku v nasledujúcich dňoch.[18]
Anexiou Krymu sa začala hlboká kríza, ktorá prerástla do sprvu maskovanej, neskôr otvorenej rusko-ukrajinskej vojny. Začali sa zároveň politické a ekonomické sankcie západných krajín namierených proti Rusku.
Politika
Krym je parlamentná republika bez prezidenta. Zákonodárny orgán tvorí 100-členný parlament, tzv. vrchná rada, ktorý je volený každých 5 rokov od roku 2009. Výkonnú moc predstavuje rada ministrov, ktorej predsedá premiér, ktorý je volený parlamentom.
Špeciálny zákonodárny zbor Krymských Tatárov sa nazýva Qırımtatar Milliy Meclisi a 14 Krymských Tatárov pôsobí aj v Krymskom parlamente.
Administratívne členenie
Rajóny |
|
Mestské rady |
|
Obyvateľstvo
Rajón/mesto | Počet obyvateľov | Rusi | Ukrajinci | Krymskí Tatári | Iní |
---|---|---|---|---|---|
Bachčisarajský | 91 436 | 54,3 % | 19,6 % | 21,3 % | 4,8 % |
Bilohorský | 64 359 | 49,2 % | 16,2 % | 29,2 % | 5,4 % |
Džankojský | 74 157 | 38,9 % | 33,8 % | 21,6 % | 5,7 % |
Kirovský | 53 951 | 50,5 % | 17,6 % | 25,5 % | 6,4 % |
Krasnohvardijský | 91 336 | 48,7 % | 27,3 % | 16,7 % | 7,3 % |
Krasnoperekopský | 29 589 | 33,2 % | 43,4 % | 17,2 % | 6,2 % |
Leninský | 62 997 | 54,8 % | 22,9 % | 15,5 % | 6,8 % |
Nižnohorský | 50 592 | 50,4 % | 28,8 % | 16,0 % | 4,8 % |
Pervomajský | 35 564 | 37,9 % | 35,1 % | 21,5 % | 5,5 % |
Rozdoľnenský | 34 323 | 41,1 % | 40,1 % | 13,3 % | 5,5 % |
Sakský | 78 138 | 45,2 % | 31,5 % | 17,5 % | 5,8 % |
Simferopolský | 159 034 | 49,4 % | 23,5 % | 22,2 % | 4,9 % |
Sovietsky | 34 349 | 48,5 % | 22,1 % | 22,2 % | 7,2 % |
Nižnohorský | 50 592 | 50,4 % | 28,8 % | 16,0 % | 4,8 % |
Čiernomorský | 32 188 | 52,8 % | 29,3 % | 12,7 % | 5,2 % |
Alušta | 28 418 | 71,6 % | 23,2 % | 3,4 % | 1,8 % |
Armjansk | 22 337 | 55,7 % | 36,2 % | 3,5 % | 4,6 % |
Džankoj | 36 086 | 59,8 % | 25,9 % | 8,1 % | 6,2 % |
Jevpatorija | 106 877 | 64,9 % | 23,3 % | 6,9 % | 4,9 % |
Kerč | 145 319 | 78,7 % | 15,4 % | 1,0 % | 4,9 % |
Krasnoperekopsk | 29 830 | 51,0 % | 40,9 % | 3,0 % | 5,1 % |
Saki | 23 707 | 65,1 % | 24,3 % | 5,8 % | 4,8 % |
Simferopol | 337 285 | 66,7 % | 21,3 % | 7,0 % | 5,0 % |
Sudak | 15 300 | 64,3 % | 19,4 % | 9,8 % | 6,5 % |
Feodosija | 70 043 | 72,2 % | 18,8 % | 4,6 % | 4,4 % |
Jalta | 78 115 | 65,5 % | 27,6 % | 1,3 % | 5,6 % |
Sevastopol | 343 156 | 71,6 % | 22,4 % | 0,5 % | 5,5 % |
Údaje o národnostnom zložení sú na základe ukrajinského sčítania ľudu v roku 2001[19].
Referencie
- ↑ Názvy štátov . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2017-10-11, . Dostupné online.
- ↑ Komentar MZS Ukrainy šodo postanovi Pro nezaležnisť Krimu vyd 17 breznia 2014 roku - Noviny (Коментар МЗС України щодо постанови «Про незалежність Криму» від 17 березня 2014 року - Новини) . mfa.gov.ua, 2014-03-17, . Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Конституція (Основний Закон) Української Радянської Соціалістичної Республіки. 1978-04-20. Dostupné online. Pozri všetky tam uvedené novely do decembra 1993.
- ↑ Закон України №4013-XII «Про внесення змін до статей 149 і 150 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-24. Dostupné online
- ↑ Закон України №3851-XII «Про доповнення пункту 7-2 статті 114-5 Конституції (Основного Закону) України». 1994-02-20. Dostupné online
- ↑ Закон України №171/94-ВР «Про внесення змін і доповнень до Конституції (Основного Закону) України». 1994-09-21. Dostupné online
- ↑ Конститу́ція Украї́ни. 1996-06-28. Dostupné online
- ↑ Конститу́ция Автономной Республики Крым. 1998-10-21. Dostupné online
- ↑ Закон Крымской Автономной Советской Социалистической Республики № 19-1 «О Республике Крым как официальном названии демократического государства Крым». 1992-02-26. Dostupné online
- ↑ Постановле́ние Верховной Рады Автономной Республики Крым №733-2/99 «О признании утратившими силу некоторых нормативно-правовых актов Автономной Республики Крым». 1999-10-20. Dostupné online
- ↑ Štandardizácia geografického názvoslovia : Názvy štátov : Ukrajina . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2012-01-14, . Dostupné online.
- ↑ BOJKO, Oleksandr; PAVKA, Marek. Nejnovější dějiny Ukrajiny. 1. vyd. Brno : Jota, 1997. 267 s. ISBN 80-7217-031-7. S. 185. (po česky)
- ↑ Prezidenti Ruska a Ukrajiny podpísali dohodu o flotile. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1995-06-10. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c GALEOTTI, Mark. Armies of Russia's War in Ukraine. : Bloomsbury Publishing, 2019. 64 s. ISBN 978-1-4728-3345-7.
- ↑ TASR. Rusko schválilo dohodu o prenájme základne v Sevastopole. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-04-28. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ TASR. Ukrajinské jednotky sa z Krymu nestiahnu, vyhlásil minister obrany. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-03-19. Dostupné online .
- ↑ ČTK. Spojenie Krymu s Ruskom podporilo zrejme 95 percent voličov. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2014-03-16. Dostupné online . ISSN 1336-197X.
- ↑ TASR. Krym je definitívne ruský, Putin podpisom potvrdil anexiu polostrova. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-03-21. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ WebCite query result . webcitation.org, . Dostupné online. Archivované 2017-09-17 z originálu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krym (republika)
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- presun časti článku Krym (polostrov)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk