Krycí epitel je epitel tvoriaci bariéru medzi vonkajším a vnútorným prostredím organizmu.

Povrch tela pokrýva epidermis, ktorá je u bezstavovcov jednovrstvová, u článkonožcov pokrytá kutikulou a u stavovcov spolu s coriom (zamšou) vytvára kožu – integument. Okrem toho tieto epitely vystielajú telové dutiny, kde sú súčasťou seróznych blán (mezotel), vystielajú cievnu sústavu (endotel) a vnútro dutých orgánov (epitel čreva, maternice, močového mechúra, vývodov žliaz atď.).

Jednotlivé krycie epitely sa od seba morfologicky líšia. Podľa toho, z koľkých vrstiev buniek sa epitel skladá, rozlišujeme epitely jednovrstvové a viacvrstvové. Podľa tvaru buniek rozlišujeme epitel kubický, dlaždicový a cylindrický.

Voľný povrch krycích epitelov býva špecializovaný na určitú funkciu a vytvára špecifické útvary. Takýmito útvarmi môžu byť mikroklky, ktoré zväčšujú voľný povrch bunky (pozri resorpčný epitel), a riasinky (pozri riasinkový epitel).

U suchozemských stavovcov je častým javom rohovatenie krycieho epitelu. Vyskytuje sa na miestach, kde je povrch epitelu vystavený mechanickým vplyvom. Povrchové bunky takéhoto epitelu strácajú jadrá a niektoré organely. Cytoplazma týchto buniek sa postupne napĺňa zrnami keratínu (rohoviny) a celé bunky sa po čase odlupujú od povrchu.

Externé odkazy

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.