Krum († 13. apríl 814) bol v rokoch 803–814 chán Bulharov.

Svojou vládou zanechal nezmazateľný znak v bulharskej histórii. Zápisy o ňom hovoria, že bol energický, smelý a tvrdý vládca, keď bolo treba tak aj nemilosrdný a čo sa týkalo vecí, ktoré mali niečo do činenia z jeho štátom (napríklad dobývanie nových území) bol neoblomný.

Dobyvačné vojny

Avarský kaganát

Po nástupe na trón využil rozpad avarského kaganátu v Panónii, ktorý rozvrátili dve vojenské výpravy franského kráľa (neskôr cisára) Karola Veľkého. Napadol ich územia a zväčšil svoje teritórium až k Dunaju a Karpatom a pripojil k nim aj nové slovanské kmene. Vznikla tak spoločná hranica s Franskou ríšou. Byzantskí kronikári opisovali tento útvar ako „Dunajské Bulharsko“. Bulharsko sa v tom čase stalo najväčšou krajinou na Balkánskom polostrove. Cieľom chána Kruma bolo spojenie všetkých území, ktoré boli obývané Slovanmi do jeho štátu. Avarská genocída mala za dôsledok, že po roku 871 sa pojem Avari už v kronikách nevyskytuje a Avari pravdepodobne splynuli s rozrastajúcim sa slovanským obyvateľstvom.

Byzantská ríša

Nikifor I.

Na prelome rokov 808 a 809 bojoval s Byzantíncami pri rieke Struma. Po tomto vyhratom boji si otvoril cestu k mestu Serdika (Sofia), ktoré sa neskôr stalo hlavným mestom Bulharska a ďalej do Macedónska. Byzantské mesto Serdika začiatkom roka 809 niekoľko týždňov neúspešne obliehal a nakoniec prisľúbil za voľný vstup do mesta Byzantícom slobodný odchod. Keď však otvorili mestské brány, nechal pozabíjať posádku 6 000 vojakov a niekoľkých civilistov.

V roku 811 byzantský cisár Nikefor I. podnikol odvetnú výpravu a po viacerých víťazstvách obsadil 20. júla 811 hlavné mesto Pliska. Krumove pokusy o diplomatickú dohodu odmietol. Bulhari zmobilizovali odvetu a 25. júla 811 Nikefor I. vbehol do pasce v priesmyku Vărbica, kde v boji padol. Krum si potom z jeho lebky nechal urobiť pohár na víno. Cisárov syn Staurakios bol ťažko zranený, ale podarilo sa zachrániť ho. Na následky zranenia však o 5 mesiacov umrel.

Michal I.

V roku 812 Krum napadol byzantskú Tráciu a dobyl mesto Develt. Staurakiovmu nástupcovi Michalovi I. ponúkol obnovenie mierovej zmluvy z roku 716, podľa ktorej Byzantínci platili Bulharom tribút. Michal I. tento návrh odmietol a Krum postupoval ďalej a na jeseň dobyl mesto Mesembria (Nesebar).

Vo februári 813 Bulhari ďalej napádali Tráciu a cisár Michal I. zvolal armádu, pomocou ktorej hodlal podniknúť rozhodujúci protiútok. Bitka sa odohrala 22. júna 813 pri meste Versinikia, blízko Adrianopolu. Byzantínci utrpeli ťažkú porážku a Bulhari postupovali až ku Konštantínopolu, ktorý obliehali. Zdiskreditovaný Michael I. abdikoval.

Lev V.

Byzantská armáda vyhlásila 12. júla 813 za nového cisára vojenského veliteľa Leva V. Nový cisár dal spevniť hradby Konštantínopolu a ponúkol Krumovi vyjednávanie. Pripravil mu však pascu a Kruma pri príjazde zranili byzantskí lukostrelci. Krumovi sa podarilo utiecť a ustupoval naspäť, pričom dobyl Adrianopolis. Na jeseň vyslal Krum opätovne proti byzantskej Trácii armádu 30 000 vojakov, ktorí dobyli Arkadiopolis (Lüleburgaz) a privliekli do Bulharska 50 000 zajatcov.

Zimu strávil Krum prípravami na ďalšiu výpravu proti Konštantínopolu, ale 13. apríla 814 umrel. Nástupcom sa stal jeho syn Omurtag.

Zákonodarstvo

Krum ustanovil prvý bulharský zákonník, ktorý trestal krádež a zabezpečoval ochranu chudobných. Prostredníctvom tohto zákonníka sa mu podarilo spojiť Bulharov a Slovanov do jedného silného štátu.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krum