Krpce sú druh ľudovej obuvi, ktorý nosili muži, ženy aj deti najmä v horských a podhorských oblastiach.^{[1]:137[2]:48-49} Vyrábali sa z bravčovej a hovädzej kože.^[3][4] Sú považované za najjednoduchší druh ľudovej obuvi.^[1]:137

História a rozšírenie

Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska táto ľudová obuv „Nadväzuje na starý typ ovinovacej obuvi u slovanských národov doloženej v 9. a 10. storočí“.^[3] Podľa Miroslavy Štýbrovej krpce vychádzajú z foriem obuvi z doby bronzovej. Svoju analógiu majú aj mokasínoch Indiánov Severnej Ameriky a niektorých ázijských typov obuvi. Bežne sa prestali nosiť do začiatku 20. storočia^[5] alebo 20. rokov 20. storočia.^[1]:137 Podľa Klimenta Ondrejku „všeobecne sa krpce prestali nosiť po prvej svetovej vojne najmä v súvislosti s rozvojom priemyselnej výroby obuvi (Baťova továreň).“^[4] Nahradené boli topánkami.^[5]

Výskyt krpcov je na západe ohraničený Východnou Moravou a Sliezskom, na východe pomedzím Slovenska, Poľska a Ukrajiny, a z juhu karpatským oblúkom.^[1]:137 Využívané boli najmä v horských a podhorských oblastiach.^{[1]:137[2]:48-49} V bohatších oblastiach boli nahradené čižmami.^[2]:48-49 V Česku sa udržali v oblastiach Moravskosliezskych Beskýd, v Javorníkoch, Vizovických a Hostínských vrchoch až po Biele Karpaty.^[1]:137

Rozšírené boli medzi pastiermi a ľuďmi čo pracovali na statkoch. Existovali dohody koľko párov krpcov ročne má čeľaď alebo pastier dostať.^[1]:137 Obľúbené boli aj medzi drevorubačmi a horármi, pretože „si v nich noha udržala dostatočný cit, takže sa mohli vyvarovať zakopnutí alebo zachytenia o korene pri zvážaní dreva alebo pri nosení ťažkých bremien.“^[1]:137 „Už v stredoveku sa (podľa slovenského Ústredia ľudovej umeleckej tvorby (ÚĽUVu)) stali symbolom roľníckych a sociálne utláčaných vrstiev“.^[3][5]

Na Slovensku sa udržali až do začiatku 20. storočia ako pracovná obuv v horských a zaostalých oblastiach.^[3]

Inšpirovaný ľudovým odevom Josef Mánes navrhol pre český telocvičný spolok Sokol „měkké cvičky typu krpců“.^[2]:29

Opis a výroba

Krpce sa vyrábali z bravčovej a hovädzej kože.^[5] Miroslava Štýbrová uvádza výrobu z jedného kusu koženej usne obdĺžnikového tvaru. Z tohto obdĺžnika sa tiež vyrezali kožené pásy, ktorými sa krpce upevňovali na nohy. Máčaním vo vápennom lúhu a prácou s nožom boli z kože odstránené chlpy. Potom sa namočili do prírodného roztoku zo smrekovej alebo jedľovej kôry či slepačieho trusu. Nakoniec sa premazali tukom na udržanie pružnosti.^[1]:138-139 ÚĽUV uvádza aj výrobu z jedného kusu kože. Rohy kože sa na špičke zošili, vzadu boli prichytené remencami prevlečenými cez dierky. Remienky sa uväzovali okolo nohy nad členkami.^[5] Lokalita výroby krpcov sa dá určiť podľa tvarovania spojovacích švov.^[1]:139 Krpce boli zdobené len jednoduchými geometrickými vzormi.^[1]:139

Podľa Miroslavy Štýbrovej sa výroba jedného páru krpcov skúseným výrobcom dala zvládnuť za dve hodiny. Výrobu mali na starosti predovšetkým muži.^[1]:138

„Na izoláciu proti zime a vlhku sa do krpcov nosili onuce a rozličné druhy súkennej alebo pletenej obuvi.“^[5] Do ponožiek z hune sa nosili ešte onuce, aby sa ponožky nemuseli často prať a bola zachovaná ich kvalita.^[1]:139

Referencie

Externé odkazy

• krpce In: Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom: elektronická encyklopédia