Persobek (aj Per-Sobek, staroeg. pr-sbk) alebo Šedet (staroeg. šdt), v helenistickom období aj Krokod(e)ilón polis (starogr. Κροκοδ(ε)ίλων πόλις, tradične prepisované aj Krokod(e)ilopolis; iné názvy: Ptolemais Euergetis, Arsinoe (starogr. Ἀρσινόη), lat. Crocodilopolis, arabsky Madinat al-Fajjúm, bolo staroveké mesto v Egypte, hlavné mesto 21. nomu Horného Egyptu. Ležalo na západnom brehu Nílu, medzi riekou a jazerom Moeris.

V dobe faraónov bolo toto mesto strediskom kultu krokodílieho boha Sobeka a uctievania krokodílov ako posvätných zvierat, preto i grécke meno, ktoré znamená Mesto krokodílov. Obyvatelia mesta si v špeciálnej úcte držali posvätného krokodíla, vtelenia boha, ktorého nazývali Petsuchos. Posvätné zviera bolo zdobené zlatom a šperkami, kŕmené sluhami a žilo v jazere vo vlastnom chráme. Po svojej smrti bol tento krokodíl mumifikovaný a nahradený ďalším „vtelením“ boha.

V dobe Ptolemaiovcov bolo mesto premenované na Ptolemais Euergetis a v 3. stor. pred Kr. na Arsinoe, na počesť Arsinoe II., sestry a manželky Ptolemaia Filadelfa. Oblasť, kde sa lokalita nachádza – Fajjúmska oáza, bola najúrodnejšou časťou Egypta. Okrem obilia a ďalších bežných produktov egyptského poľnohospodárstva tu rástli v hojnom počte datle, figy a ruže. Fajjúmske záhrady a vinice súperili v svojej kvalite s tými v okolí Alexandrie. Rástli tu dokonca i olivovníky.

Nom ohraničovalo zo západu jazero Moeris (dnes Birkat el Kárún), do ktorého sa vlieval Jozefov kanál (Bahr Jusúf). K jeho pamätihodnostiam patrí viacero pyramíd, pohrebisko a slávny Labyrint. Samotné mesto označuje rada pahorkov v Al Fajjúm (alebo el-Fares), ale dosiaľ sa tu nenašli žiadne pamiatky staršieho dáta, s výnimkou niekoľkých opracovaných kamenných blokov.

V neskoršom období Rímskej ríše sa z Arsinoe stalo sídlo kresťanského biskupa (a zostáva titulárnou diecézou do dnešného dňa). Skoro na to sem zamieril príliv kresťanov a mesto sa stalo prekvitajúcim strediskom kresťanského života. Roku 642 však Kopti monofyzitského vyznania Arsinoe odovzdali do rúk Amrua, veliteľa arabských vojsk. V okolí metropoly sa našlo mnoho papyrusových rukopisov, z ktorých sú niektoré významnými pre najstaršie dejiny kresťanstva v Egypte.

Dnešné mesto má niekoľko koptských kostolov i mešít. Jeho produktmi sú predmety z vlny, ružová voda a nitráty.

Tento článok týkajúci sa starovekého Egypta alebo egyptológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Poznámky

• http://www.trismegistos.org/geo/georef_list.php?tm=327