Pravicový extrémizmus (iné názvy: krajná pravica, extrémna pravica, ultrapravica) je jedna z foriem politického extrémizmu. Presnejšie ide o súhrnné označenie rôznych antidemokratických snažení, ktoré patria na pravý okraj bežného politického spektra "pravica - ľavica". Spomínaná antidemokratickosť spočíva najmä odmietaní demokratického ústavného zriadenia a fundamentálnej rovnosti medzi ľuďmi. Politické strany pravicového extrémizmu väčšinou propagujú "silný štát", agresívny nacionalizmus a odpor proti cudzím etnickým skupinám. V širšom zmysle možno do pravicového extrémizmu zahrnúť aj určité formy (historického či moderného) terorizmu.^[1]

Protipólom pravicového extrémizmu je ľavicový extrémizmus.

Pravicový extrémizmus podľa MV SR

Na stránkach slovenského Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola svojho času (bez uvedenia zdroja) uvedená nasledujúca definícia pravicového extrémizmu: „súhrn postojov, spôsobov správania a akcií, ktoré sú buď organizované alebo nie, ktoré vychádzajú z rasisticky alebo etnicky podmienenej sociálnej nerovnosti človeka, vyžadujú etnickú homogenitu národa a odmietajú princíp rovnosti zakotvený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, zdôvodňujú prednosť spoločenstva pred indivíduom, odmietajú pluralizmus hodnôt liberálnej demokracie a demokraciu chcú definovať ako spiatočnícku“.

Pravicový extrémizmus je teda charakteristický nasledujúcimi prvkami:

• je antipluralistický a podnecuje strach pred spoločenskou rôznorodosťou
• odmieta myšlienku ľudských práv, hlavne ľudskej dôstojnosti ako i práva na slobodu a rovnosť
• uprednostňuje autoritatívny vodcovský štát, a preto je antidemokratický
• je antiparlamentaristický, pretože odmieta súťaženie politických strán a preferuje homogénne národné spoločenstvo
• je antiinštitucionálny, odmieta deľbu moci
• je verejne alebo skryto rasistický a/alebo antisemitský
• vo všeobecnosti je nepriateľský voči cudzincom, odmieta „iných“ alebo „cudzích“, ako i tých, ktorí sa za týchto ľudí zasadzujú
• je vypäto nacionalistický a nepriateľský voči ostatným štátom
• podporuje revizionizmus, v ktorom bagatelizuje význam nacistického štátu alebo ho dáva za príklad, či relativizuje a popiera holokaust
• je náchylný páchať násilie, vo vlastných radoch toleruje neonacistov a vojenské násilie
• znevažuje všetkých, ktorí sa odkláňajú od noriem, ktoré stanovili samotní extrémisti, ako napr. homosexuáli, postihnutí ľudia, etnické menšiny alebo politicky inak zmýšľajúci ľudia."

Hayek

Podľa ekonóma a filozofa F. A. Hayeka (a jeho prívržencov najmä z rakúskej ekonomickej školy) boli taliansky fašizmus a nemecký národný socializmus (čo sú vzorové prípady pravicového extrémizmu) čisto z hľadiska ich vzťahu ku štátu socialistickými (a teda ľavicovými) smermi, lebo presadzovali silný štát a to je podľa neho typický atribút ľavice. Ostatné atribúty týchto hnutí autor neanalyzoval. ^[2][3]

Pozri aj

• Krajná ľavica
• Politický kompas

Referencie

1. ↑ Rechtsextremismus. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
2. ↑ CHIADO, Byron. Hayek on the Socialist Roots of Nazism | Byron Chiado . fee.org, 2018-01-08, . Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ Uvažovanie o politike (nielen) v nemecky hovoriacom prostredí.  : SSRP, 2012-10-17. Google-Books-ID: giFxCgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-80-969043-4-1.