Kríza vedy - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kríza vedy

Kríza vedy je prelom, prechodné štádium medzi dvoma rozlíšiteľnými fázami vývinu vedy. Chápanie krízy vedy závisí od toho, aké kategórie intervenujú v jeho priebehu.

Termin 'kríza' sa v súvislosti s rozvojom vedeckého poznania začína používať v poslednej tretine 19. storočia. W. Dilthey roku 1873 v jednom liste napísal: „…je zvláštne, ako som statil všetku vonkajšiu ctižiadosť, túžbu napísať veľké dielo. Veľká kríza vied a európskej kultúry, v ktorej žijeme, zaujali moju myseľ natoľko, že bude len na úžitok zrieknuť sa každej vonkajšej osobnej ctižiadosti.“

Najprv sa verejne hovorí o kríze základov matematiky, ku koncu storočia sa začína hovoriť o kríze fyziky, biológie a psychológie. Po prvej svetovej vojne sa termín „kríza“ dostáva do názvov prác. Karl Bühler vydal Krízu psychológie (1927), no najznámejšou prácou, ktorá má v názve tento výraz, je Husserlova Kríza európskych vied a transcendentálna fenomenológia (1934 – 1937).

Termín kríza vedy je korelatívny s termínom revolúcia vo vede a práve tak sú korelatívne aj fenomény, ktoré označujú.

Kríza vied má štyri základné dimenzie: metodologickú, gnozeologickú, svetonázorovú a prakticko-sociálnu.

Názory na krízu vedy

Pozitivizmus

Pozitivizmus vidí zdroje krízy vedy predovšetkým v neadekvátnom určení povahy vedeckej teórie; podľa nich (sc. pozitivistov) teoretické konštrukcie sú vždy hypotetické, možno ich korigovať a odvolať. Skutočným základom a oporou vedy sú výlučne fakty a empiricky konštatovateľné súvislosti.[1]

Husserl

Kríza vedy je podľa Husserla skutočnosť, že sa stala spornou pravá vedeckosť vedy a celý spôsob, ako si vytýčila svoje úlohy a vytvorila pre ne svoju vlastnú metodiku. Kríza vedy spočíva v strate jej životného významu. V našich životných úzkostiach nám veda nemá čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú za našich neblahých časov najpálčivejšími otázkami pre človeka, vydaného najosudnejším prevratom: vylučuje otázky týkajúce sa zmyslu alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie. Veda o čírych telesách nedokáže o subjektoch nič povedať, pretože abstrahuje od akéhokoľvek subjektívna.[2]

Referencie

  1. Novosad, F.: Premeny buržoáznej filozofie. Bratislava, Pravda 1986. 280 s.
  2. Husserl, E.: Krize evropských věd a transcendentální fenomenologie. Úvod do fenomenologické filosofie. Praha, Academia 1972. 588 s.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kríza vedy





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk