A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kríza vedy je prelom, prechodné štádium medzi dvoma rozlíšiteľnými fázami vývinu vedy. Chápanie krízy vedy závisí od toho, aké kategórie intervenujú v jeho priebehu.
Termin 'kríza' sa v súvislosti s rozvojom vedeckého poznania začína používať v poslednej tretine 19. storočia. W. Dilthey roku 1873 v jednom liste napísal: „…je zvláštne, ako som statil všetku vonkajšiu ctižiadosť, túžbu napísať veľké dielo. Veľká kríza vied a európskej kultúry, v ktorej žijeme, zaujali moju myseľ natoľko, že bude len na úžitok zrieknuť sa každej vonkajšej osobnej ctižiadosti.“
Najprv sa verejne hovorí o kríze základov matematiky, ku koncu storočia sa začína hovoriť o kríze fyziky, biológie a psychológie. Po prvej svetovej vojne sa termín „kríza“ dostáva do názvov prác. Karl Bühler vydal Krízu psychológie (1927), no najznámejšou prácou, ktorá má v názve tento výraz, je Husserlova Kríza európskych vied a transcendentálna fenomenológia (1934 – 1937).
Termín kríza vedy je korelatívny s termínom revolúcia vo vede a práve tak sú korelatívne aj fenomény, ktoré označujú.
Kríza vied má štyri základné dimenzie: metodologickú, gnozeologickú, svetonázorovú a prakticko-sociálnu.
Názory na krízu vedy
Pozitivizmus
Pozitivizmus vidí zdroje krízy vedy predovšetkým v neadekvátnom určení povahy vedeckej teórie; podľa nich (sc. pozitivistov) teoretické konštrukcie sú vždy hypotetické, možno ich korigovať a odvolať. Skutočným základom a oporou vedy sú výlučne fakty a empiricky konštatovateľné súvislosti.[1]
Husserl
Kríza vedy je podľa Husserla skutočnosť, že sa stala spornou pravá vedeckosť vedy a celý spôsob, ako si vytýčila svoje úlohy a vytvorila pre ne svoju vlastnú metodiku. Kríza vedy spočíva v strate jej životného významu. V našich životných úzkostiach nám veda nemá čo povedať. Zásadne vylučuje práve tie otázky, ktoré sú za našich neblahých časov najpálčivejšími otázkami pre človeka, vydaného najosudnejším prevratom: vylučuje otázky týkajúce sa zmyslu alebo nezmyselnosti celej ľudskej existencie. Veda o čírych telesách nedokáže o subjektoch nič povedať, pretože abstrahuje od akéhokoľvek subjektívna.[2]
Referencie
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk