Krížna (Bratislava) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Krížna (Bratislava)
Krížna ulica
ulica/námestie
Krížna.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov
Obvod I, II, III
Súradnice 48°09′21″S 17°07′30″V / 48,155747°S 17,12496°V / 48.155747; 17.12496
PSČ 811 07[pozn 1]
821 08[pozn 2]
831 04[pozn 3]
Začína na Trnavské mýto
Končí na Odborárske námestie
Denominácia 1991
Staršie názvy Cruissengasse
Krížová ulica
Steinerova ulica
Map
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Krížna, Bratislava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krížna ulica (ľudovo Steinerka, Štajnerka, Šteinerka[2][3] ) je ulica v Bratislave v mestských častiach Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov,[4] t.j. v okresoch Bratislava I, Bratislava II a Bratislava III. Na severovýchodnej strane ju ohraničuje Trnavské mýto, na juhozápadnej strane Odborárske námestie. Je to štvorpruhová komunikácia, v strede ktorej sa nachádza električková trať.

Dejiny

Na mieste ulice existovala v stredoveku cesta do Vajnôr a ostatného Slovenska. Prvé domy sa spomínajú v roku 1593, prvé záhrady v roku 1626. V roku 1880 na ulici bolo už 88 domov. V roku 1789 sa spomína výčap, v rokoch 1800, 1842, 1910 a 1926 dláždenie cesty, 1868 zavedenie plynových a olejových svietidiel, v tom istom roku sa spomína Ludwigov mlyn a renesančný palác. V roku 1876 boli vybudované chodníky, v roku 1894 veterný mlyn.

V 20. rokoch 20. storočia bola na ulici založená tlačiareň Concordia. V roku 1933 bolo nainštalované elektrické vedenie a osvetlenie, v roku 1937 kaviareň, reštaurácie, lekáreň a hotel, v roku 1939 Slovenská ľudová banka. V rokoch 1772 - 1827 bolo na ulici popravisko so šibenicou, v roku 1781 tu bola postavená kaplnka (pri neskoršom pivovare), v roku 18391840 budova konskej železnice (stojí dodnes), v roku 1876 na ulici vznikol známy Steinov pivovar.

Ulica bola skoro úplne zničená bombardovaním počas druhej svetovej vojny v roku 1945. Dnes sa na nej nachádza (okrem historickej budovy konskej železnice) výstavba uskutočnená v období po roku 1945), najmä 1023 bytov postavených v rokoch 1951 až 1968 a budova bratislavskej tržnice z roku 1983. V roku 1974 na ulici bol okrem iného Dom politickej literatúry, Ľudové bytové družstvo, obchod s textilom a odevmi OTEX, Stredisko technickej literatúry, Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik. Koncom 80. rokov sa na ulici okrem rôznych bežných predajní a budovy tržnice nachádzali tri kníhkupectvá.

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa na ulici vyskytovala prostitúcia. V roku 2003 bola z tohto dôvodu nainštalovaná na rohu s Parkom Martina Benku bezpečnostná kamera.[5]

Názov

Prvý doložený názov je nemecký názov Cruissengasse (doslova: Krížová ulička) z roku 1593. Pomenovanie bolo odvodené od starého kríža, ktorý sa nachádzal na neskoršej križovatke ulice so železničnou traťou. V nasledujúcich storočiach sa používali rôzne obmeny tohto mena (Kroysgasse, Kreu(t)zgasse a pod.), v 18. a 19. storočí často s prívlastkom "Untere..." (t.j. Dolná...). Prívlastok bol potrebný preto, lebo Obere (t.j. Horná) Kreuzgasse bol naopak názov dnešnej Blumentálskej ulice. Koncom 19. storočia sa objavuje maďarský variant názvu ulice (1868: Alsó Keresztutca, 1879: Köröszt utca). Od roku 1921 bol oficiálny názov Krížová ulica, v rokoch 19241954 Krížna ulica, od roku 1954 do 1. apríla 1991 Steinerova ulica podľa česko-slovenského komunistického politika maďarskej národnosti Gábora Steinera, ktorý bol zastrelený v Buchenwalde, potom získala predošlý názov.[6][7]

Poznámky

  1. nepárne čísla 1 – 13, 17 – 25, 17/C, 47, 59; párne čísla 2 – 14, 18 – 40[1]
  2. párne čísla 42 – 64[1]
  3. nepárne čísla 27 – 33[1]

Referencie

  1. a b c Zoznam PSČ Slovenskej republiky . pscpsc.sk, . Dostupné online.
  2. ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 258.
  3. Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev . Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2017-01-10, . Dostupné online.
  4. Kameru zaostria na prostitútky. SME, 21.3.2003. Dostupné online.
  5. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0.
  6. Názvoslovné informácie č. 6 . Slovenský úrad geodézie a kartografie, 1991, . Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Krížna (Bratislava)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk