Kotlík

	Kotlík
	jazero
	Kotlík začiatkom mája
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Obec	Valaškovce; (vojenský obvod)
Katastrálne územie	Valaškovce-Sever
Pohorie	Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška	850 m n. m.
Súradnice	48°54′57″S 22°09′36″V / 48,91583°S 22,16011°V
Hĺbka	maximálna: 2 m
Rozloha	1,03 ha (0 km²)
Pre verejnosť	neprístupné
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Prešovského kraja Poloha v rámci Prešovského kraja
	Wikimedia Commons: Kotlík
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál
	Najvyššie položené jazero vo Vihorlatských vrchoch; Hladina jazera v posledných rokoch výrazne poklesla

Svetové dedičstvo UNESCO

Súradnice: 48°54′57″S 22°09′36″V / 48,91583°S 22,16011°V

Kotlík^[1] je najvyššie položené jazero vo Vihorlatských vrchoch. Vzniklo zosuvom sopečných hornín. Nachádza sa v nadmorskej výške 850 m n. m. pod Motrogonom (1 017,9 m n. m.), v oblasti rašelinísk s viacerými drobnými jazierkami v rôznom štádiu zániku v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

Jazero zaberá plochu 1,03 ha a má kolísavý stav vodnej hladiny v závislosti od klimatických podmienok (hĺbka kolíše od 0,5 m–2 m). Zo živočíchov sa tu vyskytuje mlok karpatský. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Motrogon, vyhlásenej v roku 1980 na výmere 60,63 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[2]^[3]

Jazero patrí do územia Vihorlatský prales^[4], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)^[5], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

V posledných rokoch počas horúcich suchých liet jazero vysychá a v jeseni zvykne byť už úplne vyschnuté.

Pre verejnosť je jazero neprístupné z dôvodu ochrany prírody, ale i kvôli tomu, že sa nachádza na území vojenského obvodu Valaškovce. Kedysi k nemu viedla oficiálna žltá turistická značka od Morského oka popri Malom Morskom oku, ktorá dnes už neexistuje.^[6]

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Kotlík začiatkom mája
Kotlík začiatkom mája
Kotlík začiatkom mája
Kotlík začiatkom mája
Kotlík v decembri a jeho nízka hladina vody
Kotlík koncom októbra bez vody

Referencie

↑ Názvy vodných nádrží . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, . Dostupné online.
↑ Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000 – Textová časť. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
↑ Kotlík. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
↑ Vihorlat – mapa . Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, . Dostupné online. Archivované 2015-05-19 z originálu.
↑ Morské oko . Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, . Dostupné online.
↑ 28. Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina. Edícia turistických máp. Letná turistická mapa. 1. vyd. Bratislava : Slovenská kartografia Bratislava, 1989. 79-605-89 BVL.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kotlík

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Názvy vodných nádrží . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, . Dostupné online.

[2] Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000 – Textová časť. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.

[3] Kotlík. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR . Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

[4] Vihorlat – mapa . Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, . Dostupné online. Archivované 2015-05-19 z originálu.

[5] Morské oko . Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, . Dostupné online.

[6] 28. Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina. Edícia turistických máp. Letná turistická mapa. 1. vyd. Bratislava : Slovenská kartografia Bratislava, 1989. 79-605-89 BVL.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

z d u Vihorlatské vrchy (Vihorlat)
Podcelky (časti)	Humenské vrchy Krivoštianka Sokol Vihorlat Kyjovská planina Vihorlatská hornatina Jasenovská hornatina Popriečny
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Národné prírodné rezervácie	Humenská Humenský Sokol Jovsianska hrabina Kyjovský prales Morské oko Motrogon Postávka Vihorlat
Prírodné rezervácie	Baba pod Vihorlatom Drieň Ďurova mláka Chlmecká skalka Jasenovská bučina Jedlinka Lysá Lysák Machnatý vrch Pod Tŕstím Roztoky Vinianska stráň Viniansky hradný vrch
Prírodné pamiatky	Beňatinský travertín Čierny potok Kamienka Malé Morské oko Podhorodský hradný vrch Sninský kameň Voniarsky jarok
Chránené areály	Lužný les pri Laborci
Chránené vtáčie územia Natura 2000	Vihorlatské vrchy
Územia európskeho významu Natura 2000	Brekovský hradný vrch Drieňová Humenská Humenský Sokol Krivoštianka Kyjovský prales Morské oko Vihorlat
Lokality Svetového dedičstva UNESCO	Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša (Ruská Bystrá, 1730) Vihorlatský prales
Kultúrne a historické pamiatky	hrad Brekov hrad Jasenov Tibavský hrad (Choňkovce) Tibavský hrad (Podhoroď) Viniansky hrad
Drevené kostoly	Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša (Ruská Bystrá, 1730, UNESCO) Chrám Nanebovstúpenia Pána (Šmigovec, 1775) Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka, 18. stor.) Chrám svätého Michala archanjela (Inovce, 1836)
Rekreačné oblasti	Sninské rybníky (Biokúpalisko Sninské rybníky)
Vodné nádrže	Vinianske jazero
Vybrané vrchy Vihorlatských vrchov Zoznam vrcholov	Vihorlat (1 075,5 m n. m.) Vetrová skala (1 024,5 m n. m.) Nežabec (1 023,4 m n. m.) Motrogon (1 017,9 m n. m.) Sninský kameň (1 006,0 m n. m.) Holica (983,6 m n. m.) Fedkov (978,2 m n. m.) Bačkajovský vrch (958,5 m n. m.) Múr (832,6 m n. m.) Kyjov (821,1 m n. m.) Lysák (821,1 m n. m.) Veľká Vavrová (787,8 m n. m.) Rozdielňa (784,7 m n. m.) Malý Peňažník (738,4 m n. m.) Krivoštianka (549,1 m n. m.) Rakovský kameň (498,8 m n. m.) Červená skala (447,0 m n. m.)
Sedlá Vihorlatských vrchov	Tri tably (825 m n. m.) Rozdiel (815 m n. m.) Strihovské sedlo (644 m n. m.)
Jazerá Vihorlatských vrchov	Kotlík Malé Morské oko Morské oko
Rašeliniská Vihorlatských vrchov	Ďurova mláka Hypkania Postávka
Vojenské obvody	Valaškovce