Juhovýchodné pobrežie Baltského mora. Zľava doprava: Helská kosa, Vislianska kosa a Kuršská kosa s typickými limanmi Vislianskeho a Kuršského zálivu.

Kosa je akumulačný geomorfologický útvar – úzky a dlhý piesočnatý výbežok pevniny do mora, pripomínajúci siluetou pracovný nástroj kosu.

V najjednoduchšej forme kosy vznikajú v miestach, kde sa nánosy, unášané vodným prúdom pozdĺž pobrežnej čiary, začínajú usadzovať - spravidla tam, kde sa pobrežie náhle stáča do vnútrozemia a prúd obieha mys. V takom prípade rýchlosť prúdu a tým aj schopnosť unášať piesok klesá a vzniká kosa. Pokiaľ je kosa veľmi dlhá a druhým koncom sa približuje či dotýka pobrežia, vzniká za ňou takzvaný liman – zátoka či jazero takmer alebo úplne odrezané od mora.

Ak sa nachádza tesne pred pobrežím ostrov či skalisko, môže aj v jeho tieni podobným spôsobom dochádzať k akumulácii, ktorá prepojí ostrov s pevninou. Takto vzniknutá šija, spájujúca ostrov s pevninou, sa nazýva tombolo.

Charakteristické výskytom kos sú v Európe južné a juhovýchodné pobrežia Baltského mora (Helská, Vislianska a Kuršská kosa), severozápadné pobrežie Čierneho mora (Tendrovská kosa) a Azovského mora (Arabatská kosa).

V Japonsku je známa kosa Amanohašidate, ktorá patrí medzi tri slávne japonské scenérie.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kosa (geomorfológia)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kosa na českej Wikipédii.