A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Korinna (starogr. Κόριννα) bola starogrécka poetka.[1][2][3] Korinna, lyrická poetka z boiótskej Tanagry, podľa Pausania súperila s Pindarom (5. stor. pred Kr.), ale v skutočnosti je možné, že tvorila až v 3. storočí pred Kr. alebo neskôr.[1] Boióťanka Korinna svoje lyrické básne (hlavne naratívne básne z miestnych boiótskych mýtických tém[1]) skladala v miestom aiolskom nárečí. Svojimi jedinečnými vyjadrovacími schopnosťami do istej miery ovplyvnila dórsku zborovú lyriku a neskorších básnikov (napr. Theokritove idyly z 1. pol. 3. stor. pred Kr. atď.).[4] Jej básne boli zrejme známe ešte rímskym básnikom v dobe Augustovej, t. j. na prelome nášho letopočtu.[5] Z básnických diel Korinny sa zachovali len nepatrné zlomky (napr. preteky dvoch hôr Kithairónu a Helikónu v speve).[1]
Grécky cestovateľ Pausanias o Korinne zaznamenal: „Na významnom mieste mesta postavili pamätník Korinny, ktorá jediná v Tanagre skladala verše. Na cvičisku tiež majú jej obraz, predstavujúci dievča, ako si ovinuje stužku okolo hlavy na pripomienku toho, ako piesňou (básňou) zvíťazila v Tébach nad Pindarom. Som presvedčený, že zvíťazila nárečím, pretože prednášala verše nie v dórčine ako Pindaros, ale tak, že tomu mohli i Aioli rozumieť, tiež aj preto, že vynikala nad ostatnými ženami spanilosťou, ak môžeme usudzovať z podoby.“[6] Podľa Plutarcha, gréckeho historika, Korinna ešte mladému Pindarovi povedala, že človek by mal siať rukou, nie celým vrecom, vyčítala mu, že sa vo svojej poézii až priveľmi zaoberá mýtickou tematikou.[7] Grécky básnik Antipatros z Thessaloník ju zaradil medzi deväť „lyrických Múz“, medzi hviezdy, ktoré kedysi žiarili na oblohe gréckej.[8] Silanión, aténsky sochár zo 4. stor. pred Kr., jej zhotovil portrétnu sochu.[9]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 292.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Corinna
- ↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 509. (po nemecky)
- ↑ A Bartoněk, Masarykova univerzita, Řecké literární dialekty, str. 25
- ↑ A Bartoněk, Klasifikace klasických řeckých dialektů, str. 185
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 281.
- ↑ Plutarchos, Moralia, 4.
- ↑ Greek Anthology, Antipater of Thessalonica: Epigrams, 9,26.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 402.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk