Konodonty

	Konodonty
	; Rekonštrukcia vzhľadu konodonta.
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Deuterostomia)
Nadkmeň (superphylum)	Chordonia
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Trieda (classis)	konodonty (Conodonta)
Vedecký názov
	konodonty; Eichenberg, 1930
Synonymá
	Conodontia, Conodontophora
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál; Portál vedy o Zemi

Zvyšky konodontov z vrstiev Deer Valley súvrstvia Mauch Chunk.

Konodonty (lat. Conodonta, Conodontophorida) alebo konodontochordáty (lat. Conodontochordata) sú vyhynutý taxón (obyčajne trieda) morských organizmov so sporným systematickým zaradením. Dnes (cca. 2017) sa zaraďuje najčastejšie buď v rámci stavovcov pod bezčeľustnatce alebo mimo stavovcov ako ich sesterský taxón; podrobnosti pozri nižšie.

Existujú tri rôzne široké definície taxónu konodonta/konodontochordáty; podrobnosti pozri nižšie.

Konodonty žili od kambria po vrchný trias (pred asi 542 až 200 miliónmi rokov). Kondontové telieska sú dôležitou indexovou (mikro-)fosíliou.

Význam

Dlhú dobu boli známe iba ako mikroskopické fosfatizované zvyšky zubov, známe ako konodontové telieska, pozostatky mäkkých častí týchto organizmov sú veľmi zriedkavé (známe iba z dvoch lokalít Južnej Afriky a Škótska). Konodonty, predovšetkým konodontové telieska sú významné zo stratigrafického hľadiska.

Konodontové telieska sú úspešne používané pri zisťovaní teplotnej alterácie usadených hornín. Používa sa tzv. farebný alteračný index (colour alteration index – CAI). Jeho podstatou je fakt, že na základe zmien farieb konodontov od svetlo jantárovej po čiernu možno odlíšiť teplotné postihnutie hornín, v ktorých boli fosílie nájdené, zodpovedajú teplotám od 50 – 350 °C.^[1]

Stavba tela

Mali úzke a dlhé telo (väčšinou 3 – 4 cm, zriedkavo do 10 cm). V chvostovej časti sa nachádzala plutva. Najčastejšie nachádzané konodontové telieska majú priemer 0,1 až 2 mm, zriedkavo do 7 mm. Sú to prevažne fosfatické telieska, rôzneho kónické až listovitého tvaru, ktoré tvorili zrejme súčasť ich ústneho aparátu. Konodontové telieska sa získavajú rozpúšťaním sedimentu v kyselinách. Z karbonátov sa získavajú rozpúšťaním v kyseline octovej alebo mravčej. Z kremitých hornín pomocou kyseliny fluorovodíkovej.

Spôsob života

Konodonty boli morské organizmy, ktorých pozostatky sú nachádzané v najrôznejších prostrediach, od hlbokovodného po plytkovodné.

Dejiny výskumu

Objavené v Rusku v 40. rokoch 19. storočia paleontológom nemeckého pôvodu Ch. I. Panderom v ordovických horninách okolia Petrohradu, devónskych horninách v Lotyšsku, karbóne okolia Moskvy a Tuly. Po prvýkrát vedecky opísané v roku 1856.^[2] Na Slovensku sa ich výskumu venoval ako prvý R. Mock.

Systematika

Tri definície konodontov

Tradične sa rozlišujú tri taxóny: Protoconodonta, Paraconodonta a Euconodonta (autorom tohto delenia je Bengtson 1976 ^[3]) - podrobnejšie pozri nižšie. Taxón konodonty/konodontochordáty môže v závislosti od autora zahŕňať:

Protoconodonta + Paraconodonta + Euconodonta, alebo
len Paraconodonta + Euconodonta ^[4]^[5], alebo
len Euconodonta ^[6]^[3]^[7].

Zaradenie v systéme

Dnes (cca. 2017) sa konodonty zaraďujú najčastejšie a) buď v rámci stavovcov pod bezčeľustnatce (ako sesterská skupina kruhoústnic v užšom zmysle a ostrakoderm), b) alebo sa (najmä Euconodonta) zaraďujú mimo stavovcov ako ich sesterský taxón (presnejšie: ako sesterský taxón črepovcov (Craniata)). Podľa niektorých autorov Protoconodonta patria na úplne iné miesto v systéme než Paraconodonta+Euconodonta, obyčajne sa uvádza, že Protoconodonta patria pod alebo sú sesterskou vetvou taxónu štetinatoústky. ^[8]^[9]^[3]^[10]^[11]^[6]^[12]^[13]^[5]^[4]

Staršie boli bežné aj rozličné iné zaradenia konodontov, napr.:

jeden z hlavných taxónov chordátov (klasifikovaný mimo stavovcov) ^[14],
predchodcovia úhorov alebo kruhoústnic.^[2]
príbuzní sliznatiek ^[15]
taxón patriaci (ako celok) pod alebo úzko príbuzný s týmito taxónmi ^[12]:
- ryby v zmysle rybovité stavovce (alebo sesterská skupina tohto taxónu ^[4])
- štetinatoústky (pre všetky konodonty, nie len pre Protocondonta)
- mäkkýše (obyčajne ulitníky alebo červovce)
- obrúčkavce
- článkonožce (trilobity alebo kôrovce)
- chytadlovce
- mechúrniky
- rôzne nižšie prvoústovce
- rasliny

Vnútorná systematika

Systematika primárne podľa Sweet a Donoghue (A, B... označuje rôzne významy toho istého názvu; / oddeľuje úplné synonymá)^[3]^[7]^[9]^[16]:
Conodonta (A):

Paraconodontida:
- Protoconodonta
- Paraconodonta - niekedy spolu s Euconodonta označované ako Conodonta (B)
Conodonta (C)/Euconodonta:
- Proconodontida (A)/Cavidonti:
  - rad Proconodontida (B)
  - rad Belodellida
- Conodonti:
  - bez mena (príp. Protopanderodontida (A) ):
    - rad Protopanderodontida (B) - vrátane rodu Teridontus
    - rad Panderodontida
  - bez mena (príp. Prioniodontida (A) ):
    - rad Prioniodontida (B)
    - rad Prioniodinida
    - rad Ozakodinida

Podrobnosťami klasifikácie vyšších konodontov sa zaoberá práca Donoghue et al. 2008 ^[17].

Systematika, ktorá bola uvedená na anglickej wikipédii v taxoboxe v rokoch 2009 - 2017 v hesle Conodont:

Protoconodonta
Conodonta
- Paraconodonta
- Euconodonta
  - Panderodontida
  - Prioniodontida
    - Prioniodinina
    - Ozarkodinina

Fosílie konodontov druhu Manticolepis subrecta z vrchného devónu, Poľsko.

R. J. Aldridge (2005) konodonty (presnejšie Euconodonta) člení takto:^[1]

rad Proconodontida
rad Belodellida
rad Protopanderodontida
rad Panderodontida
rad Prioniodontida
rad Prioniodinida
rad Ozarkodinida

Matoušek-Trnka 1997 má nasledujúce delenie ^[14]:
podkmeň konodontochordáty (Conodontochordata) - jediná trieda konodonty (Conodontophorida) :

rad konodontotvaré (Conodontiformes)
rad vláknozubcotvaré (Neurodontiformes)

Referencie

↑ ^a ^b Aldridge, R. J., 2005, Conodonts. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 440 – 448
↑ ^a ^b Makridin, V.L., Barskyj, I.S. (Editori) 1995, Paleontologia i paleoekologia Slovar spravočnik. Nedra, Moskva, s. 166
↑ ^a ^b ^c ^d SWEET, W. C, DONOGHUE P. C.J.: Conodonts: Past, present, future. J. Paleont., 75(6), 2001, pp. 1174–1184, najmä S. 1179-1181
↑ ^a ^b ^c MORRIS, S. C. The fossil record and the early evolution of the Metozoa. In: Nature, vol. 361, 21.1.1993, S. 219-223
↑ ^a ^b LEE et al. Conodont fauna of the Machari Formation (Middle and Upper Cambrian), Yeongweol area, Gangweon Province, Korea. In: Ameghiniana vol.46 no.2 Buenos Aires abr./jun. 2009
↑ ^a ^b Turner S., Burrow C. J., Schultze H.-P., Blieck A., Reif W.-E.†, Rexroad C. B., Bultynck P. & Nowlan G. S. 2010. — False teeth: conodont-vertebrate phylogenetic relationships revisited. Geodiversitas 32 (4): 545-594
↑ ^a ^b SWEET, Walter C.. The Conodonta (morphology, taxonomy, paleoecology, and evolutionary history of a long-extinct animal phylum). : Clarendon Press, 1988. 212 s. ISBN 978-0-19-504352-5. S. (najmä Appendix A).
↑ DONOGHUE, P. C. J., KEATING, J. N. Early Vertebrate Evolution. In: Palaeontology, 2014, pp. 1–15 dostupné online
↑ ^a ^b DONOGHUE, P. C. J. et al. Conodont affinity and chordate phylogeny. In: Biol. Rev. (2000),75,pp. 191-251
↑ HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive . Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), .
↑ NELSON, Joseph S.; GRANDE, Terry C.; WILSON, Mark V. H.. Fishes of the World. : John Wiley & Sons, 2016. 707 s. ISBN 978-1-118-34233-6. S. 17.
↑ ^a ^b Blieck, A., Turner, S., Burrow, C. J., Schultze, H. P., Rexroad, C. B., Bultynck, P., Nowlan, G. S., 2010, Fossils, histology, and phylogeny: Why conodonts are not vertebrates. Episodes, 33, 4, s. 234 – 241
↑ Szaniawski, H. (2002). "New evidence for the protoconodont origin of chaetognaths" (PDF). Acta Palaeontologica Polonica. 47 (3): 405.
↑ ^a ^b MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
↑ Krejsa - Slavkin 1987, citované in: Nelson 2016
↑ HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive . Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), . (Poznámka: Pozor, v texte je preklep: Namiesto Protoconodontida má byť Proconodontida.)
↑ DONOGHUE, P. C. J. et al. The interrelationships of ‘complex’ conodonts (Vertebrata). In: Journal of Systematic Palaeontology 6 (2): 119–153

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

monografia SWEET, W. C. The Conodonta. 1988

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konodonty

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[EoG-1] Aldridge, R. J., 2005, Conodonts. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 440 – 448

[PiP-2] Makridin, V.L., Barskyj, I.S. (Editori) 1995, Paleontologia i paleoekologia Slovar spravočnik. Nedra, Moskva, s. 166

[SD-3] SWEET, W. C, DONOGHUE P. C.J.: Conodonts: Past, present, future. J. Paleont., 75(6), 2001, pp. 1174–1184, najmä S. 1179-1181

[Morris-4] MORRIS, S. C. The fossil record and the early evolution of the Metozoa. In: Nature, vol. 361, 21.1.1993, S. 219-223

[Lee-5] LEE et al. Conodont fauna of the Machari Formation (Middle and Upper Cambrian), Yeongweol area, Gangweon Province, Korea. In: Ameghiniana vol.46 no.2 Buenos Aires abr./jun. 2009

[Turner-6] Turner S., Burrow C. J., Schultze H.-P., Blieck A., Reif W.-E.†, Rexroad C. B., Bultynck P. & Nowlan G. S. 2010. — False teeth: conodont-vertebrate phylogenetic relationships revisited. Geodiversitas 32 (4): 545-594

[S1988-7] SWEET, Walter C.. The Conodonta (morphology, taxonomy, paleoecology, and evolutionary history of a long-extinct animal phylum). : Clarendon Press, 1988. 212 s. ISBN 978-0-19-504352-5. S. (najmä Appendix A).

[8] DONOGHUE, P. C. J., KEATING, J. N. Early Vertebrate Evolution. In: Palaeontology, 2014, pp. 1–15 dostupné online

[Affinity-9] DONOGHUE, P. C. J. et al. Conodont affinity and chordate phylogeny. In: Biol. Rev. (2000),75,pp. 191-251

[10] HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive . Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), .

[11] NELSON, Joseph S.; GRANDE, Terry C.; WILSON, Mark V. H.. Fishes of the World. : John Wiley & Sons, 2016. 707 s. ISBN 978-1-118-34233-6. S. 17.

[Blieck-12] Blieck, A., Turner, S., Burrow, C. J., Schultze, H. P., Rexroad, C. B., Bultynck, P., Nowlan, G. S., 2010, Fossils, histology, and phylogeny: Why conodonts are not vertebrates. Episodes, 33, 4, s. 234 – 241

[13] Szaniawski, H. (2002). "New evidence for the protoconodont origin of chaetognaths" (PDF). Acta Palaeontologica Polonica. 47 (3): 405.

[M-14] MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.

[15] Krejsa - Slavkin 1987, citované in: Nelson 2016

[16] HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive . Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), . (Poznámka: Pozor, v texte je preklep: Namiesto Protoconodontida má byť Proconodontida.)

[17] DONOGHUE, P. C. J. et al. The interrelationships of ‘complex’ conodonts (Vertebrata). In: Journal of Systematic Palaeontology 6 (2): 119–153

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]