Konekcionizmus je behavioristická teória, psychologická koncepcia, ktorá vychádza z predpokladu závislosti správania sa (učenia) vyšších živočíchov a človeka na postupnom utváraní nervových spojov medzi podnetom, situáciou a zodpovedajúcou reakciou.

Prvý predstaviteľ konekcionizmu, E. L. Thorndike sa venoval otázkam učenia pomocou metódy pokusov a omylov a podľa jeho teórie sa učenie uskutočňuje zosilovaním a zoslabovaním spojov medzi situáciou a reakciami nervovej sústavy.

B. F. Skinner zaviedol pojem operacionálne podmieňovanie, ktoré sa stalo východiskom programovaného vyučovabnia a motivačnej teórie pozitívneho posilnenia.

Zdroje

• Konekcionismus