Konštantín Kővári
slovenský výtvarník
Rod. meno	Konštantín Kačmarík
Narodenie	19. september 1882 Košice, Slovensko
Úmrtie	16. jún 1916 (33 rokov) Košice, Slovensko
Odkazy
Commons	Konštantín Kővári
Biografický portál

Konštantín Kővári^[1] (pôvodným menom do 1898 Kačmarík^[1], maď. Kővári Szilárd) (* 19. september 1882, Košice – † 16. jún 1916, Košice) bol slovenský maliar. Patril k prvým umelcom na Slovensku, ktorí sa snažili formulovať program moderného výtvarného umenia 20. storočia. Jeho odvážne a svoju dobu predstihujúce, predčasne ukončené dielo malo svojich pokračovateľov v predstaviteľoch košickej moderny 20. rokov.^[2]

Jeho maľba sa pohybuje na rozhraní secesného impresionizmu a syntetizmu. Ako motívy si zvolil impresionistické námety, prevláda figúra alebo mestská krajina zaliata slnkom, hra svetla a tieňa je využitá k práci s premyslenou farebnosťou. K syntetickému ponímaniu farebnej škvrny a plochy sa priklonil najmä v záverečnej tvorbe v jeho autorskej technike pastelu na lúpanej lepenke, ktorá priznávala svojbytnosť maliarskym prostriedkom a potláčala iluzívnosť.^[3]

Štúdium

V rokoch 1902 – 1906 študoval na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia a geometrie v Budapešti (prof. Hegedűs, Edvi-Illés, Székely). V roku 1907 získal Nádanyiho cenu a štipendium, ktoré mu umožnilo pobyt v maliarskej kolónii v Szolnoku a v tom istom roku absolvoval krátky študijný pobyt v Paríži. Venoval sa i voľnej a úžitkovej grafike (plagáty, exelibrisy). Samostatne vystavoval v Košiciach (1912). Súborné výstavy mal v Košiciach (1920, Východoslovenské múzeum; 1957, Východoslovenská galéria).^[4]

Tvorba

Bol najrýdzejším predstaviteľom secesie u nás. Jeho tvorba, skoncentrovaná do rokov 1907 – 1914, smerovala od svojsky ponímaného luminizmu, ovplyvneného K. Férenczym. Prvú samostatnú výstavu v Kruhu košických obchodníkov predstavil v roku 1909. V júni 1911 vystavoval vo Viedni. V roku 1913 usporiadal poslednú samostatnú výstavu, na ktorej predstavil svoju najnovšiu tvorbu. Výstava sa konala v priestoroch Právnickej akadémie v Košiciach. Materiálne nezabezpečený umelec, rozčarovaný prílišným konzervativizmom Košíc, žiada mesto v roku 1913, aby odkúpilo jeho dielo venujúce sa Košiciam. V roku 1914 mesto dielo odkupuje. Popri krajinárskej tvorbe sa Kővári venoval aj figurálnym kompozíciám, najmä maľbe ženských figúr, ktoré markantnejšie vystupujú v kresbovej časti diela s prízvukom dobovej módnosti až karikatúry. Po roku 1914 nasleduje niekoľko autorských výstav a náhla smrť.^[2]

Od roku 1909 začína Kővári uplatňovať i techniku pastelu, v ktorej dospieva – najmä spočiatku – k značnej uvoľnenosti od tvarov vizuálnej reality. Koncentruje sa v nej na čisto výtvarné problémy hľadania základu geometrických foriem (Staré Košice, pastel, 1910; Ulička na predmestí, pastel, 1909), neskôr na harmóniu farieb, najčastejšie v súzvuku žltých tónov. Pastely spätne ovplyvňujú aj niektoré tvarovo uvoľnené kompozície maľované v plenéri (Veľká Lodina pod mrakom, olej, 1910). V krátkom, niekoľkoročnom sústredenom umeleckom zaujatí, sa mu podarilo urobiť rozhodujúci krok cez prah moderny v jej „európskom“ zmysle. Pritom jeho umenie nachádzalo svoje zdroje takmer výlučne len v sprostredkovaných príkladoch súdobej maďarskej maľby.

On sám malomestské, jeho radikálnemu maliarstvu neprajné Košice na dlhší čas nikdy neopustil. Prvé svojprávne plody jeho umeleckých úsilí však pochádzajú už z čias budapeštianskych štúdií (V letnom slnku, 1902; Maliarka pri stojane, okolo 1905; Žena v červenom s bielizňou, okolo 1905). V týchto prácach je jasný vplyv dekorativizmu nagybánskej školy, najmä jej protagonistu Károly Ferenczyho – v štylistike štetcového rukopisu, kontraste súvislých plôch oranžovej, žltej a doplnkových zelených tónov, či prevládajúcich modrých a fialových.

Rok po skončení budapeštianskeho vysokoškolského učiteľského štúdia oboslal siedmimi školskými obrazmi výstavu v budapeštianskom Műcsarnoku. Za jeden z nich dostal cenu a štipendium, ktoré mu umožnilo pobyt v szolnockej maliarskej kolónii (1907). V duchu vtedajšieho programu jej priekopníkov Köváriho paleta načas tmavla, ťah štetca bol expresívnejší (Lode v szolnockých dokoch, 1907; Interiér kuchyne, 1907; Ráno na ulici, 1908; Starý dvor v Szolnoku, 1908; Kuchynské zákutie szolnockej samoty, 1908; Dáma so slnečníkom, 1908; Maliarka, 1908). V závere szolnockého pobytu (1908) dostal ďalšie štátne štipendium. Nakrátko odcestoval do Paríža, aby tak uzavrel prípravnú etapu vlastnej tvorby a pripravil jej košické vyvrcholenie.

Výrazové krajnosti Köváriho modernizmu by sa dali opísať protirečením medzi jemným naturalizmom Ferenczyho secesného impresionizmu a syntetizmom škvrnovitého maliarstva maďarského nabistu Ripla-Rónaia. Hoci túto štýlovú dilemu Kövári vlastne nikdy jednoznačne nevyriešil, predsa len možno tvrdiť, že v najlepších olejomaľbách a lúpaných pasteloch záverečného obdobia tvorby rokov 1909 – 1913 kládol dôraz skôr na časnejší príklad Ripla-Rónaia. Celkom však upustil od akýchkoľvek literárnych podtextov. Tomuto zámeru možno pripísať i to, že z jeho záverečných obrazov mizne figúra (alebo má len funkciu stafáže), ktorá viac než neutrálny obraz krajiny, mestskej periférie, by mohla navodzovať nejaké, pre maliara už vtedy nadbytočné znakové významy (Maliarka pri stojane v plnom slnci, 1909; Slnečné odpoludnie na predmestí, 1909; Dedinský dvor – V rannom slnku, okolo 1910; Košické predmestie, okolo 1910; Staré Košice, okolo 1910; Na dvore, 1911; Kežmarská radnica 1912; Brána v Kežmarskej ulici, 1911; Pri kostole, 1912; Z košickej kalvárie, 1910 – 1913; Pred Mikušovou väznicou v Košiciach, 1911 – 1913; Košická ulička s domami, 1911 – 1913).^[5]

Skupinové výstavy

• 2014
  • Impresionizmus.sk - Slovenská Národná Galéria, Bratislava
  • Klukatými cestami I / Moderné slovenské umenie... - Šarišská galéria, Prešov
• 2013
  • Košická moderna a jej presahy - Východoslovenská galéria, Košice
• 2012
  • Maliarstvo 19. storočia a prvej tretiny 20. storočia na východnom Slovensku zo zbierky Východoslovenskej galérie - Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
• 2006
  • Klenoty slovenského moderního malířství 1910-1949 - České muzeum výtvarných umění v Praze
• 2000
  • Slovak Visual Art in 20th Century - Esterházyho palác, Bratislava^[6]

Referencie

Literatúra

• Košická moderna a jej presahy (katalóg). Ed. Zuzana Bartošová, Lena Lešková. Košice : Východoslovenská Galéria, 2013. 147 s. ISBN 978-80-85745-69-6.

Externé odkazy

• www.dartesro.sk
• muzeum.artgallery.sk
• artfacts.net
• www.soga.sk