Komárno - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím

Odborná literatúra, audioknihy, eknihy:


Kategórie (12):


















© Beletria.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Komárno
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Komárno pozri Komárno (rozlišovacia stránka).
Komárno
maď. Komárom
mesto
Komárom-Klapka-tér6.JPG
Centrum mesta s radnicou
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajsko
Vodné toky Dunaj, Váh
Nadmorská výška 112 m n. m.
Súradnice 47°45′27″S 18°07′47″V / 47,75742°S 18,12982°V / 47.75742; 18.12982
Najvyšší bod 115
Najnižší bod 108
Rozloha 103,17 km² (10 317 ha) [1]
Obyvateľstvo 32 287 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 312,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Primátor Béla Keszegh[3] (nezávislý)
PSČ 945 01
ŠÚJ 501026
EČV (do r. 2022) KN
Tel. predvoľba +421-35
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Nám. Gen. Klapku 19
45 01 Komárno
E-mailová adresa info@komarno.sk
Telefón 035 / 770 17 54
Fax 035 / 770 27 03
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Komárno
Webová stránka: komarno.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Komárňan[4]
Erb mesta

Komárno (maď. Komárom, nem. Komorn, srb. Коморан (Komoran), lat. Camarum, Comaromium)[5][6] je okresné mesto v Nitrianskom kraji na Slovensku, ktoré leží pri sútoku Dunaja a Váhu. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno) alebo Révkomárom.

Polohopis

Mesto leží na sútoku Dunaja a Váhu, na juhovýchodnom okraji Podunajskej roviny na ľavom brehu Dunaja a je väčšou časťou historického sídla bývalého Uhorska. Po prvej svetovej vojne bola hraničná línia novozaloženého Česko-Slovenska stanovená cez stred rieky, čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny (dnes Komárom) na pravom brehu Dunaja, pripojenej k mestu v roku 1896. Obe mestá sú spojené mostami – cestným a železničným.

V meste sa križujú cesty I/63 (Bratislava – Štúrovo), I/64 (Nitra – Komárom) a II/573 (smer Kolárovo), ako aj železničné trate Nové Zámky – Komárom, Bratislava – Komárno a Komárno – Kolárovo. Komárno leží 53 km juhovýchodne od Dunajskej Stredy, 31 km južne od Nových Zámkov a 48 km západne od Štúrova.

Vodné toky

Komárno leží na sútoku riek Dunaj a Váhu. Dunaj tečie na južnej strane mesta a oddeľuje ho od Maďarska. Severne od mesta ústi do Váhu Stará Nitra – pôvodné koryto rieky Nitra.

Vodné plochy

Mŕtve rameno Dunaja, Mŕtve rameno Váhu

Dejiny

Mesto ležiace pri sútoku Dunaja a Vážskeho Dunaja patrí medzi najstaršie trvalo obývané lokality na Slovensku[7]. Brod cez mohutnú rieku umožňoval cestu obchodníkov, ktorých prítomnosť využívalo miestne obyvateľstvo, profitujúce z pohybu tovaru. Osídlenie okolia dnešného mesta spadá do staršej doby bronzovej (cca 2000 pred Kr.), no výraznejšie stopy tu zanechali až Kelti a po nich Rimania. Na Dunaji sa nachádzal Limes Romanus – vonkajšia hranica Rímskej ríše a provincie Panónia, ktorú bránili opevnené tábory na rímskom, no i opačnom (keltskom a neskôr germánskom) brehu. Z tohto obdobia pochádza i Rímsky vojenský tábor v Iži (Celemantia/Kelemantia), ktorý tvoril predsunutú základňu a ochraňoval hranicu v okolí Komárna.

Po páde ríše, v čase sťahovania národov a príchodu prvých Slovanov, osídlili územie Avari, ktorí na strednom Dunaji vládli medzi rokmi 568 až 791. Ich pobyt na území mesta dokladá aj 8 pohrebísk s bohatými nálezmi a v roku 811 sa spomína aj útok Slovanov na Avarov žijúcich v okolí Komárna. Po rozvrate Avarskej ríše sa v regióne presadili Slovania, ktorí už počas avarskej nadvlády vytvárali najmä severne od Dunaja kmeňové útvary, z ktorých sa na začiatku 9. storočia vytvorilo Nitrianske kniežatstvo. Južné Slovensko po Bratislavu tvorilo jadro kniežatstva, ktoré sa v roku 833 stalo súčasťou Veľkej Moravy, ktorej územie sa rozšírilo na veľkú časť strednej Európy. Brod na Dunaji pri Komárne, kde vzniklo opevnené sídlo (hradisko), využívali vojaci i obchodníci a tvorilo tak dôležitý tranzitný koridor ríše. Predpokladá sa, že práve tadeto prišla na územie dnešného Slovenska aj misia Cyrila a Metoda v roku 863.

Koncom 9. storočia sa na územie Karpatskej kotliny dostávajú maďarské kmene, ktoré postupne preberajú moc. Postupný zánik Veľkej Moravy znamenal opätovný nárast vplyvu Nitrianskeho kniežatstva, ktoré sčasti samostatne, no ako súčasť vznikajúceho Uhorska existovalo až do roku 1108. Komárno bolo v tom čase strediskom Komárňanského komitátu a práve v tomto období sa predpokladá vznik hradu s osadou Camarum (1075). Prvé mestské výsady udelil Komárnu 1. apríla 1265 Belo IV., čím sa podnietil rozvoj mesta. Matej Korvín dal vybudovať na komárňanskom hrade renesančný palác a strategickú polohu mesta využil na vybudovanie kráľovskej flotily. Ďalší podnet na rozvoj mesta priniesla turecká expanzia, v dôsledku ktorej sa mesto stalo pohraničnou pevnosťou ríše. Z potreby zastaviť postup Turkov a ochrániť územie i obyvateľov nastáva budovanie vojenskej pevnosti, ktorá sa stala základom obranného systému mesta.

Vyhnaním protivníka sa začala obnova vojnou spustošenej krajiny a Komárno sa vďaka polohe na križovatke vodných i suchozemských ciest a prekvitajúcemu obchodu rýchlo vyvíja na dôležité mesto Uhorska. Jeho postavenie potvrdzuje 16. marca 1745 Mária Terézia, ktorá udeľuje Komárnu titul a práva slobodného kráľovského mesta. V meste sa postavilo niekoľko palácov, kláštorov a kostolov a sľubný stavebný ruch zastavilo až silné zemetrasenie z 28. júna 1763, po ktorom o dve desaťročia – 22. apríla 1783 – nasledovalo ďalšie. Napriek veľkým škodám si mesto udržalo svoje postavenie dôležitého strediska. Počas revolučných rokov 1848/49 došlo v Komárne, poslednej bašte maďarskej buržoáznej revolúcie, k veľkému požiaru pevnosti a k zničeniu veľkej časti mesta. Obnova prebiehala pomaly a z opravenej pevnosti sa stala dôležitá vojenská základňa rakúsko-uhorskej armády.

Po rokoch úpadku nastal opätovný rozvoj až na konci 19. storočia, keď sa mesto napojilo na sieť železníc a ciest a vybudovali sa mosty cez Dunaj i Vážsky Dunaj. Začali sa budovať aj priemyselné podniky a pripojením osady Újszőny (r. 1896) sa získalo územie pre rozvoj mesta i na pravom brehu Dunaja. Po zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR vznikla na Dunaji hranica, ktorá rozdelila župu aj mesto na dve časti. V Komárne sa odohrala jedna z najväčších bitiek vzoprenia voči odtrhnutiu Slovenska od Uhorska, Komárňanský prielom v roku 1919. Komárno sa stáva sídlom okresu, vznikajú nové úrady a inštitúcie a začlenením do Československa sa postupne mení i národnostné zloženie mesta. Klesá podiel obyvateľov maďarskej národnosti, pre ktorých sa mesto na Dunaji stalo kultúrnym centrom na Slovensku. Po Viedenskej arbitráži bolo Komárno pripojené k Maďarsku a zároveň sa stalo sídlom novej župy. Oslobodením 30. marca 1945 sa vrátili hranice do predvojnového stavu a Komárno sa opäť stalo hraničným mestom Československa.

Mesto, ktoré bolo počas vojny opakovane bombardované, potrebovalo výraznú obnovu komunikácií, mostov, budov a podnikov. Zlú situáciu ešte zhoršovali opatrenia na základe záverov Postupimskej konferencie víťazných veľmocí voči väčšine obyvateľov maďarskej národnosti, ktoré znamenali do roku 1948 pre mnohých presídlenie do Česka alebo Maďarska v rámci vzájomnej výmeny obyvateľstva. Výrazné oživenie priemyslu nastalo vybudovaním lodeníc, ktoré priniesli prácu pre stovky ľudí a zároveň podnietili výstavbu nových bytov v meste. Impulz na prestavbu mesta dala aj povodeň v júni 1965, ktorá zničila rozsiahle územia na juhu Slovenska a rovnako ničivou silou zasiahla i Komárno. Neraz i neuváženými stavebnými krokmi sa zničila veľká časť pamiatok a dnes zostalo neporušené iba historické jadro mesta, kde sa nachádza aj väčšina zachovaných kultúrno-historických pamiatok.

Symboly mesta

  • Erb mesta zobrazuje v červenom štíte, na zelenej pažiti so sútokom dvoch modrých riek, strieborné trojvežové opevnenie. V medzerách medzi vežami sa nachádzajú dve zlaté hviezdy. V opevnení je otvorená brána s do polovice vytiahnutou mrežou.
  • Vlajka mesta pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí červený, žltý, zelený. Ukončená je zástrihom, tzv. lastovičím chvostom.

Časti mesta

Sídlisko I a II vzniklo počas výstavby nových Slovenských lodeníc v 50. rokoch minulého storočia, je postavené klasickou tehlovou technológiou. Sídlisko III vzniklo pri plynárni v roku 1963, polovica sídliska je postavená už panelovým systémom výstavby. Sídlisko IV na Rákocziho ulici, smerom do Nových Zámkov, má už kompletnú panelovú zástavbu. Sídlisko V (Prednádražie) bolo postavené pri obnove mesta po povodni na Dunaji v roku 1965 – 1968. Sídlisko VI (i časť Sídliska I a II) vzniklo na mieste centrálnej časti mesta zlikvidovaním starých prízemných domov v blízkosti hlavnej cesty do Bratislavy. Sídlisko VII (Prístav) tvorí panelová zástavba v priestore medzi Sídliskom VI a prístavom, je posledným dokončeným sídliskom z obdobia výstavby panelových bytových domov. Ďalej mala nasledovať výstavba sídliska Bašty. Z plánovanej výstavby sa však postavilo len 11 panelových domov. Ďalšie boli dokončené už ako platené nájomné byty, prípadne ako byty v osobnom vlastníctve (po rozpade komplexnej bytovej výstavby).

Obyvateľstvo

Etnické zloženie

V roku 2021 z 32967 obyvateľov bolo 17696 mad’arskej (54%), 10315 slovenskej (31%), 179 rómskej (1%), 485 inej (1%) a 4287 neznámej (13%) národnosti.

Náboženské zloženie

rímskokatolíci – 53,5 %, reformovaní (kalvíni) – 12,6 %, evanjelici a. v. – 3,9 %, gréckokatolíci – 0,6 %, Svedkovia Jehovovi – 0,5 %, bez vyznania – 22,43 % a iní

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

  • Rímskokatolícka Bazilika sv. Ondreja, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov 1748 – 1756.[8] Stojí na mieste staršieho jezuitského kostola z rokov 1674 – 1677. Na jeho stavbu údajne použili materiál z komárňanskej pevnosti. V roku 1763 bol poškodený zemetrasením a obnovený v rokoch 1768 – 1771. Po rozpustení jezuitského rádu ho mali v správe benediktíni. V roku 1848 bol poškodený požiarom a o rok neskôr bombardovaním. V interiéri sa nachádza hlavný oltár od Carla Petrusa z rokov 1855 – 1860. Kazateľnica je z roku 1855, mramorová krstiteľnica vznikla v roku 1860. Súčasťou interiéru je rokoková bočná kaplnka Čiernej Madony z rokov 1780 – 1810. Nástenné maľby z roku 1870 zobrazujú Najsvätejšiu Trojicu, Anjelské zvestovanie a Premenenie Pána Ježiša Krista od Luigiho Aloysa-Françoisa-Josepha Loira; Svätá rodina a sv. Štefan obetujúci uhorskú korunu Panne Márii sú od Dána Carla Fredericka Sörensena.[9] Honosné dvojvežové priečelie kostola je konkávne prehnuté. Je členené kordónovými rímsami a pilastrami a ukončené atikou s kartušou so znakom jezuitov. Okná majú profilované šambrány ukončené segmentovou nadokennou rímsou. Veže s nárožnými zaobleniami sú rovnako členené kordónovými rímsami a pilastrami a ukončené korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami, polkruhovými štítmi a ihlancovými helmicami.
  • Bazilika sv. Ondreja

    Bazilika sv. Ondreja

  • Bazilika pred obnovou

    Bazilika pred obnovou

  • Portál

    Portál

  • Sochy svätcov na fasáde, sv. Florián

    Sochy svätcov na fasáde, sv. Florián

  • Interiér baziliky

    Interiér baziliky

  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1787 – 1788. V dobe vzniku kostola to bol údajne druhý najväčší kostol tejto cirkvi v Uhorsku. Veža sa stavala v rokoch 1818 – 1832.[10] V roku 1849 bola veža poškodená ostreľovaním cisárskymi vojskami, obnovená bola o rok neskôr. V interiéri sa nachádza kazateľnica od Jána Szarku a Mojžišova lavica z doby vzniku kostola. Organ z roku 1806 je dielo Jána Boháka z Viedne. Priečelie kostola je členené pilastrami a terminálnymi oknami. Ukončené je korunnou rímsou s atikou s balustrádou. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu lemovaného polostĺpmi a ukončeného trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je členená pásovaním, v hornej časti pilastrami, má polkruhovo ukončené rezonančné otvory s okenicami, nad nimi je terčík s hodinami. Ukončená je zvonovitou helmicou s laternou.
  • Reformovaný kostol

    Reformovaný kostol

  • Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi, Jókaiho ul.31, Komárno, okres Komárno 06.JPG
  • Detail priečelia

    Detail priečelia

  • Nápisová tabuľa nad portálom

    Nápisová tabuľa nad portálom

  • Komárom05.JPG
  • Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická tolerančná stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1795 – 1798.[11] Plány kostola vytvoril peštiansky staviteľ Ján Krausz, stavbu na mieste realizoval Šimon Júdar. Úpravami prešiel v roku 1899, keď bola pristavaná veža a v roku 1931. Interiér je plochostropý s fabiónom. Oltár a kazateľnica pochádzajú z doby vzniku kostola. Oltárny obraz Golgota z roku 1897, kópia Rubensa, je dielom Jozefa Kuppisa. Nahradil pôvodný obraz Nebovstúpenie Ježiša Krista od maliara Kopátsiho z Rábu.[12] Priečelie je členené vysokým pilastrovým rádom a kordónovou rímsou. Segmentovo ukončené okná majú profilované ostenia. Nad portálom je umiestnená volútová kartuša s tabuľami pripomínajúcimi stavbu a úpravu kostola. Veža vyrastá zo štítu lemovaného dvoma pármi dekoratívnych váz. Je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.