A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kluž | ||
mesto | ||
Panoráma mesta
| ||
|
||
Štát | Rumunsko | |
---|---|---|
Župa | Cluj | |
Súradnice | 46°46′S 23°35′V / 46,767°S 23,583°V | |
Rozloha | 179,5 km² (17 950 ha) | |
- okresu | 1 537,5 km² (153 750 ha) | |
Obyvateľstvo | 324 576 (2011) | |
Hustota | 1 808,22 obyv./km² | |
prvá písomná zmienka | 124 | |
Primátor | Emil Boc (PDL) | |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
- letný čas | VELČ (UTC+3) | |
PSČ | 400xyz1 | |
Telefónna predvoľba | +40 x642 | |
SIRUTA | 54975 | |
EČV | CJ-N3 | |
Poloha mesta v Rumunsku
| ||
Wikimedia Commons: Cluj-Napoca | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
1x,y a z označuje ulicu, časť ulice a budovu označuje 2x označuje operátora 3x používa sa iba na vozidlá, ktoré operujú v meste (trolejbusy, vozidlá údržby, ...) |
Kluž (rum. Cluj-Napoca, do roku 1974 Cluj, maď. Kolozsvár, nem. Klausenburg) je mesto v severozápadnom Rumunsku. Nachádza sa v historickej krajine Sedmohradsko asi 440 km severozápadne od Bukurešti a je jedným z najdôležitejších miest Rumunska. Má rozlohu 179,5 km² a 306 tisíc obyvateľov.
Pôvod názvu
Názov sa väčšinou odvádza od latinského Clus, prvýkrát použité v 12. storočí, v zmysle „uzavretý“. Podľa niektorých teórií má názov pôvod v nemeckom Klaus (mesto sa po nemecky nazýva aj „Klausenberg“). Napoca je názov významného archeologického náleziska v blízkosti mesta, táto časť názvu bola mestu pridelená v roku 1974 rumunským diktátorom Nicolae Ceaușescu.
Geografia
Prírodné pomery
Mesto sa nachádza pod masívom Apusenských vrchov, v Transilvánskej kotline. Nad mestom sa vypína vrch Feleac, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Z hľadiska biogeografického prevládajú v okolí mesta najmä lesy a trávnaté porasty, kde môžeme nájsť aj vzácne druhy, ako črievičník papučkovitý a kosatec sibírsky. Fauna v okolí mesta je typická pre túto oblasť - diviaky, jazvece, králiky, líšky, veverice. Najväčšie bohatstvo druhov je v lesoch Faget a Hoia. V katastri mesta sa nachádzajú prírodné rezervácie Fânaţele Cluj a Valea Morii. Klíma v Kluži je vcelku príjemné, kontinentálne. Je to ovplyvnené prítomnosťou Apusenských vrchov a vetrami vanúcimi od Atlantického oceánu. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C, priemer v januári je -3 °C a v júli 19 °C. Najnižšia teplota tu bola nameraná v januári 1963, a to -34,5 °C, najvyššia v auguste 1952, 38,5 °C. Letá sú tu horúce, zimy mierne, s malým množstvom snehu. Priemerný ročný úhrn zrážok je 663 mm, najviac zrážok spadne v júni (99 mm) a najmenej vo februári (26 mm).
Administratívne členenie
Metropolitná zóna (rum. Zona metropolitană) mesta sa skladá z obcí Apahida, Cojocna, Suatu, Căianu, Jucu, Pălatca, Cluj, Bonțida, Dăbâca, Borșa, Chinteni, Aluniș, Cornești, Panticeu, Vultureni, Așchileu, Sânpaul, Baciu, Gârbău, Aghireșu, Căpușu Mare, Gilău, Florești, Săvădisla, Ciurila, Feleacu, Aiton a Recea-Cristur. Mesto samotné sa skladá z dištriktov (rum. cartier):
- Andrei Mureșanu
- Bulgaria
- Bună Ziua
- Centru
- Dâmbul Rotund
- Gara
- Gheorgheni
- Grădini Mănăștur
- Grigorescu
- Gruia
- Hidelve
- Iris
- Între Lacuri
- Mănăștur
- Mărăști
- Someșeni
- Zorilor
- Sopor, vzniknuvší 2005
- Borhanci, vzniknuvší 2005
- Becaș, vzniknuvší 2005
- Făget, vzniknuvší 2005
- Zorilor sud (inak aj Observatorului sud alebo Europa), vzniknuvší 2005
- Lomb
- Tineretului
- Pata-Rât, alebo neoficiálne, „Dallas“ (rómska osada)
Demografia
Národnostné zloženie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumuni | 75,71 % | |||
Maďari | 15,27 % | |||
Rómovia | ||||
Nezistené | 7,14 % | |||
Ostatné | 0,87 % | |||
z celkového počtu 324 576 obyvateľov |
Náboženské vyznanie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumunská pravoslávna cirkev | 65,62 % | |||
Rímskokatolícka cirkev | 4,6 % | |||
Reformovaná kresťanská cirkev | 9,73 % | |||
Letničné hnutie | 2,49 % | |||
Grékokatolícka cirkev | 4,36 % | |||
Baptistická cirkev | 1,11 % | |||
Nezistené | 7,9 % | |||
Ostatné | 4,19 % | |||
z celkového počtu 324 576 obyvateľov |
- Historický vývoj demografie mesta
- Tabuľka historického vývoja počtu obyvateľov a veľkosti národnostných menšín
Sčítanie ľudu | Etnická štruktúra | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Rok | Populácia | Rumuni | Maďari | Nemci | Židia | Rómovia | Ukrajinci | Srbi | Slováci | Ostatné etniká |
1453 | 6 000 | |||||||||
1703 | 7 500 | |||||||||
1714 | 5 000 | |||||||||
1785 | 9 703 | |||||||||
1835 | 14 000 | |||||||||
1850 | 19 612 | 4 116 | 12 317 | 1 587 | 535 | 585 | 472 | |||
1880 | 32 831 | 5 618 | 23 676 | 1 437 | 4 | 23 | 125 | 1 948 | ||
1890 | 37 184 | 5 637 | 29 396 | 1 357 | 8 | 21 | 115 | 650 | ||
1900 | 50 908 | 7 185 | 41 311 | 1 785 | 9 | 22 | 83 | 513 | ||
1910 | 62 733 | 8 886 | 51 192 | 1 678 | 6 | 41 | 107 | 823 | ||
1920 | 85 509 | 29 644 | 42 168 | 2 075 | 10 638 | 984 | ||||
1930 | 100 844 | 34 895 | 47 689 | 2 500 | 13 062 | 1 043 | 244 | 54 | 262 | 1 095 |
1941 | 114 984 | 11 255 | 98 502 | 1 618 | 2 669 | 618 | 36 | 11 | 46 | 229 |
1956 | 154 723 | 74 623 | 77 839 | Zdroj: