Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. V súčasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Neronovho Zlatého domu (domus aurea Neronis) na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši.

Pôvodne sa nazývalo Mamlovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliančine Anfiteatro Flavio) podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra alebo rozmery obrovskej sochy Nerona, ktorá pri amfiteátri stála).

V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba 2/3 pôvodnej stavby, poškodenie zapríčinili zemetrasenia alebo aj rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa.

Dejiny

Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár Vespasianus v roku 72, dokončili ho za vlády cisára Tita v roku 80. Ten otvoril arénu vo veľkom štýle, oslavy trvali 100 dní a zúčastnilo sa ich cez 3 000 gladiátorov. Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády Domiciána. Na stavbe pracovali prevažne Židia zajatí a prevezení z Judei po potlačení židovského povstania a zničení Jeruzalema. Pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. V roku 404 po Kr. boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočia slúžila budova ako kameňolom – kamene z Kolosea sa použili na výstavbu Palazzo Venezia, Palazzo della Cancelleria a Baziliky Sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. v 18. storočí ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským mučeníkom, ktorí tu údajne zahynuli. K budove sa viaže slávne proroctvo, ktoré v 8. storočí vyslovil Beda Venerabilis: Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.

Štruktúra

Vysoké j Pôvodne malo kapacitu 45 000 až 50 000 divákov. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky – panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby.

Hry v Koloseu

Využívalo sa hlavne na boje gladiátorov, rekonštrukcie slávnych bitiek, popravy a dramatické predstavenia.

Hry sa konali až 99 dní v roku. Okrem bojov gladiátorov zahŕňali aj tzv. venationes – lov divých zvierat, resp. boj s nimi. Používali sa levy, tigre, medvede, slony, kance, leopardy, pštrosy, žirafy, divé byvoly, krokodíly, hyeny, býky a vlky.

Gladiátormi boli väčšinou otroci, v niektorých prípadoch išlo o odsúdených zločincov a vojnových zajatcov, inokedy o dobrovoľníkov, ktorí verili, že budú mať šťastie a prežijú a stanú sa tak slávnymi. Delili sa do skupín podľa výzbroje, ktorú používali a podľa spôsobu vedenia boja. Retiarus mal sieť, trojzubec a dýku, Trákovia prilbicu so širokým okrajom, malý okrúhly štít a dlhý zahnutý nôž zvaný sica. Samniti a Myrmilloni boli viacej vyzbrojení. Ďalší bojovali na koňoch či dvojkolesových vojnových vozoch.

Hoci formálnym pozdravom gladiátorov bolo "buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú", nie každé kolo osudného zápasu malo tragické následky. Niekedy mohol byť porazený vzhľadom na preukázanú statočnosť ušetrený smrti. Keď však dravej zveri predhodili vojnových zajatcov a zločincov, vrátane kresťanov, očakávalo sa, že všetci zomrú. Zločincov zabíjali aj inými brutálnymi spôsobmi vrátane toho, že ich obliekli do tuniky napustenej smolou a zapálili.

Trojdňový program sa začínal dvomi dňami gladiátorských zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí deň arénu napustili vodou a konala sa naumachia, námorná bitka so skutočnými loďami. Aj v tomto prípade išlo tak ako v gladiátorských zápasoch a bojoch s divokou zverou, o krvavú záležitosť.

Pozri aj

• Gladiátor

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koloseum

Externé odkazy

• Satelitný pohľad na Koloseum