O iných významoch výrazu Kokaín pozri Kokaín (rozlišovacia stránka).

Schéma molekuly kokaínu

Kokaín je práškovitá, biela, kryštalická hmota najrozšírenejšia ako droga. Ide o alkaloid z juhoamerického kra koka pravá.

Voľná báza kokaínu crack vzniká zmiešaním s alkalickým činidlom (najčastejšie sódou, ale používa sa napríklad aj vápno alebo prášok do pečiva), ďalej s éterom alebo menej častým čpavkom a následnou tepelnou úpravou. Na výrobu 1 kg kokaínu je potrebných 100-170 kg lístkov.

Kokaín prvýkrát vyrobil nemecký chemik Albert Niemann v roku 1860. V roku 1862 bola spustená komerčná výroba v nemeckom meste Darmstadt firmou Merck.

Pravidelné podávanie kokaínu je návykové. Užívatelia sa môžu stať psychicky závislí na jeho somatických a mentálnych účinkoch, čo vedie k zvyšovaniu dávok kokaínu pre udržanie alebo zvýšenie týchto účinkov. Riziko závislosti je osobitne vysoké po kokaíne vo forme kreku.

Účinky kokaínu na telo človeka

• stimuluje CNS - Centrálny nervový systém
• spôsobuje tachykardiu, potenie, hypertenziu, mydriázu
• závažná intoxikácia ohrozuje život pacienta
• môžu vznikať srdcové arytmie (komorová fibrilácia, tachykardia a pod.)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kokaín
• Wikislovník ponúka heslo Kokaín

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.