Klam rozbitého okna je alegória, ktorú prezentoval liberálny klasický ekonóm Frédéric Bastiat vo svojej eseji Ce qu'on voit et ce qu'on ne voit pas (Čo vidno a čo nevidno) z roku 1850, a ktorá má vyjadrovať názor, že je v ekonómii chyba brať do úvahy len uskutočnené (teda "viditeľné") konania a nebrať do úvahy aj neuskutočnené (teda "neviditeľné") konania, teda alternatívne použitia zdrojov.

Bastiatovu alegóriu citujú napríklad ekonómovia rakúskej školy.

Klam

Frédéric Bastiat opisuje majiteľa obchodu, ktorému rozbije okno malý chlapec. Napriek tomu, že veľa ľudí s ním súcití, čoskoro začnú namietať, že rozbité okno znamená prácu pre sklára, ktorý si za zarobené peniaze kúpi chlieb, čím odmení pekára, ktorý si vďaka tomu bude môcť kúpiť topánky. Zo zarobených peňazí si potom obuvník môže zakúpiť ďalší tovar atď. Nakoniec týmto spôsobom myslenia možno prísť k výsledku, že malý chlapec nebol vinný z vandalizmu, ale zapríčinil pozitívny ekonomický vývoj, ktorý vytvoril ekonomické výhody pre každého v meste.

Klam spočíva v tom, že veľká časť ľudí vidí pozitíva spôsobené potrebou kúpy nového okna, ale ignoruje skryté náklady. Majiteľ obchodu bol nútený použiť prostriedky na opravu okna a preto ich nemohol použiť na nič iné. Je možné, že by si za voľné peniaze bol kúpil chlieb, čím by bol odmenil pekára, ktorý by si potom bol mohol kúpiť topánky atď. Namiesto okna a chleba má len okno.

Kritika

Kritici, ktorí neuznávajú klam rozbitého okna tvrdia, že:

• nie je isté, či by si majiteľ obchodu namiesto opravy okna v sledovanom čase (alebo dokonca vôbec niekedy) za dané peniaze naozaj niečo iné kúpil (napríklad chlieb), možno by si nekúpil vôbec nič. Obhajcovia tvrdia, že to nie je isté ani v prípade, že sa okno rozbije a peniaze si nechá namiesto majiteľa obchodu sklár.
• nové okno môže byť oveľa lepšie (tesnejšie, pevnejšie atď.) než bolo to staré. Obhajcovia argumentujú, že opäť sú ignorované skryté náklady: ak by staré okno nebolo rozbité, môže ho tiež vymeniť za nové a staré použiť napríklad v konskej stajni.

Aplikácie v živote

Podľa zástancov "klamu rozbitého okna" sú názory, že vojna naštartuje zbrojársky priemysel, zvýši sa produkcia a zamestnanosť, klasickým prípadom klamu rozbitého okna, pretože zdroje použité na výrobu vojenskej techniky, zásobovanie armády a podobne sa mohli použiť na niečo iné a ekonomike by tak prospeli viac.

Podobne sa tvrdí, že produkciu a tým zamestnanosť zvýši v rámci rekonštrukcie krajiny po prírodných katastrofách, vojne, teroristických útokoch a pod. a zástancovia "klamu rozbitého okna" podobne ako pri vojne tvrdia opak. Príklad argumentov zástancov klamu rozbitého okna: Po útokoch z 11. septembra 2001 niektorí ekonómovia, ako napríklad Paul Krugman naznačili, že rekonštrukcia New Yorku bude stimulovať ekonomický rast miliardami dolárov, čo bude viesť k celkovému zisku pre americkú ekonomiku, ktorá sa v tom čase nachádzala v recesii. Jeho oponenti tvrdili, že ide opäť o ďalší príklad klamu rozbitého okna, pretože ignoroval stratené hodnoty pri zničení WTC. Ak by WTC bolo postavené presne tak, ako stálo predtým, svet by mal World Trade Center. Avšak bez útokov by svet nemal len World Trade Center, ale aj všetky zdroje, ktoré museli byť použité na jeho opätovnú výstavbu.

V kultúre

Klam rozbitého okna sa objavil aj vo filme Piaty element (The Fifth Element). Postava Zorg (ktorú hrá Gary Oldman) prerozpráva príbeh, aby vysvetlil, že jeho sebecké konanie odmeňuje celú spoločnosť.

Externé odkazy

• Ce qu'on voit et ce qu'on ne voit pas (originál Bastiatovej eseje)
• That Which is Seen and That Which is Not Seen (anglický preklad Bastiatovej eseje)