Kláštor Muri je benediktínsky kláštor vo švajčiarskom kantóne Aargau, ktorý založili v roku 1027.

Dejiny

Kláštor založili Radbot Habsburský s manželkou Idou Lotrinskou a prvý konvent bol pozvaný z kláštora Einsiedeln v roku 1032. Kláštorný kostol a poklady v podobe kníh a historických dokumentov poničili požiare a drancovanie v roku 1300 a v rokoch 1443 - 1445.^[1]

Zachovala sa tzv. Acta Murensia, dôležitá kronika z roku 1160 v ktorej je zapísaná genealógia zakladateľského rodu Habsburgovcov. Habsburský rod teda údajne pochádza od Guntrama zv. Bohatý, ktorý žil zrejme v druhej polovici 10. storočia.

Architektúra

Z pôvodnej románskej podoby opátstva sa zachoval kostol s transeptom a krypta. V kostolnej budove sú bohaté fresky a vitráže. Zvyšok budov je väčšinou barokový. V ambite sú uložené srdcia príslušníkov habsburskej dynastie.

Referencie

1. ↑ KOTTMANN, Anton. Muri (Kloster) . Historischen Lexikon der Schweiz, 2.9.2010, . Dostupné online. (nemecky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kláštor Muri

Externé odkazy

• Oficiálna stránka

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klášter Muri na českej Wikipédii.