Kilián Ignác Dientzenhofer
Kilián Ignác Dientzenhofer, autor kresby Jan Vilímek
Narodenie	1. september 1689 Praha, Česko
Úmrtie	12. december 1751 (62 rokov) Praha, Česko
Odkazy
Commons	Kilián Ignác Dientzenhofer
Biografický portál

Kostol sv. Mikuláša, Staromestské námestie

Kostol sv. Mikuláša, Malá Strana (kupola)

Kostol sv. Markéty v Šonove

Kostol sv. Márie Magdalény, Karlove Vary

Kilián Ignác Dientzenhofer (* 1. september 1689, Praha – † 12. december 1751, Praha) bol český architekt a staviteľ nemeckého pôvodu, predstaviteľ vrcholného baroka; piaty syn staviteľa Kryštofa Dientzenhofera.

Navštevoval jezuitské gymnázium na Malej Strane, po jeho ukončení študoval na pražskej univerzite filozofiu a matematiku. U svojho otca sa vyučil za staviteľa a okolo roku 1707 odišiel na skusy do cudziny, najmä do Viedne, kde sa zoznámil s barokovou tvorbou architekta Johanna Lukasa von Hildebrandta. Bol ovplyvnený tiež Francescom Borrominim a taktiež staviteľom Janom Blažejom Santinim-Aichlom; v poslednej fáze svojej tvorby spolupracoval so svojim zaťom Anselmom Martinom Luragom. K jeho zákazníkom patrila tak šľachta, ako aj cirkevné inštitúcie.

Dielo

Stavby v Prahe

• konvent s prelatúrou benediktínskeho kláštora, Břevnov (okolo 1717)
• Letohrádok Michnu z Vacínova, neskôr nazývaný Vila Amerika, Karlov (1717 – 1720)
• kostol sv. Jana Nepomuckého a kláštor voršiliek, Hradčany (Kanovnická ulica, 1720 – 1728)
• stavba hlavného priečelia Lorety (1723; autor plánov neznámy)
• Zrkadlová kaplnka Klementina (1724)
• rozšírenie Vojtěšky pri kláštore, Břevnov (1724 – 1726)
• Dom U Zlatého jeleňa (Tomášska ulica č. p. 26, 1725 – 1726)
• baroková prestavba kostola sv. Tomáša, Malá Strana (1725 – 1731)
• kostol Panny Márie pri alžbetínkach (1725)
• kostol svätého Jana Nepomuckého na Skalke (Vyšehradská ulica, 1730 – 1739)
• kostol svätého Cyrila a Metoda (Resslova ulica, 1730 – 1740)
• stavba kostola svätého Bartolomeja (Bartolomejská ulica, Staré Město; do roku 1731)
• invalidovňa, Karlín (1731 – 1737; bola to jeho najrozsiahlejšia svetská stavba)
• benediktinský kláštor s kostolom sv. Mikuláša, Staroměstské námestie (1732 – 1735)
• dostavba kostola sv. Mikuláša, Malá Strana (1737 – 1751, najmä veľkolepá kupol; išlo o jednu z najdôležitejších jezuitských objednávok. Predtým na kostole pracoval jeho otec Kryštof)
• vila (neskôr zvaná Portheimka), Smíchov (1725; postavil ju pre svoju rodinu)
• Piccolominiho palác (neskôr Sylva Taroucca), Na Příkopě 10 (1743 – 1751; bola to jedna z jeho posledných stavieb a jediná palácová stavba, ktorú navrhoval)

Mimo Prahy

• pútny kostol Narodenia Panny Márie, Nicov pri Plánici na Klatovsku (1721)
• kostol sv. Hedvigy a kláštor pre benediktínske opátstvo, Wahlstatt, pruské Sliezsko (1727 – 1731)
• kostol Všetkých svätých, Heřmánkovice (na pôdoryse pretiahnutého osemuholníka, 1722 – 1726)
• kostol sv. Anny, Vižňov (1725 – 1727)
• kostol, Otovice (1725 – 1726)
• kostol svätej Markéty, Šonov (1726 – 1730)
• kaplnka Panny Márie, Křinice (1732 – 1733)
• kostol svätej Márie Magdalény, Božanov (1733 – 1738)
• kostol svätého Prokopa, Bezděkov nad Metují (1724 – 1727)
• kostol svätého Vojtecha, Počaple (do roku 1726)
• kostol svätej Márie Magdalény, (Karlove Vary), (1729 – 1730)
• kostol svätého Václava a konvent benediktínskeho kláštora, Broumov (1726 – 1733)
• dokončenie kláštorných budov, Kladruby pri Stříbre (po smrti architekta Jana Blažeja Santiniho-Aichela (do roku 1732)
• kostol svätého Jana Nepomuckého, Nepomuk (1734 – 1738)
• kláštor voršiliek, Kutná Hora (1735)
• stavba dekanstva a návrh kostola Nanebovzatia Panny Márie, Přeštice (po 1745)
• kostol svätého Františka Xaverského, Opařany (1732 – 1735)
• kostol svätého Klimenta, Odolena Voda (1733 – 1735)
• kostol Panny Márie Bolestnej, Dobrá Voda (1733 – 1735)
• kostol svätého Petra a Pavla, Březno (po 1737)
• kostol Narodenia Panny Márie, Hořice (1741 – 1748)
• kláštorný kostol a konvent, kláštor Dolný Ročov (1746 – 1750)
• kostol svätého Jana Krstiteľa, Paštiky pri Blatnej (1748 – 1749)
• južný trakt a priečelie na Jezuitskom internáte, nám. Republiky, Olomouc (1720 – 1722)
• kostol svätého Jakuba Väčšiho, Červený Kostelec (1744 – 1754; kostol bol postavený proti pôvodnému plánu s kratšou loďou, druhá veža ostala nedostavaná)
• Zámok Hrdly (pochádza z rokov (1746 – 1747)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kilián Ignác Dientzenhofer

Externé odkazy

• Klementinum (fotogaléria s popisom obrázkov)
• Kilián Ignác Dientzenhofer - architektonický virtuos pozdního baroka, ČT24, 1. 9. 2009 (po česky)