Katka
Žáner	komédia
Dĺžka	91 minút
Štát	Česko-Slovensko
Pôvodný jazyk	slovenský
Rok	1949
Filmový štáb
Réžia	Ján Kadár
Scenár	Ivan Bukovčan, Vratislav Blažek, Ján Kadár, Maximilián Nitra
Produkcia	Československý státní film
Kamera	Jozef Míček
Obsadenie
Obsadenie	Božena Obrová, Július Pántik, František Dibarbora, Jozef Kroner
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD
Pozri aj Filmový portál

Katka je česko-slovenská čiernobiela veselohra z roku 1949 so silným budovateľským podtextom. Režisér Ján Kadár sa neskôr preslávil filmom Obchod na korze, za ktorý získal Oscara v kategórií najlepší cudzojazyčný film v roku 1965.

Obsah

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Tvorcovia

• Československý štátny film uvádza komediu
• "Katka"
• Námet: F. Petro, I. Bukovčan, M. Nitra
• Scenár: I. Bukovčan, V. Blažek, J. Kadar, M. Nitra
• Kamera: Jozer Míček
• Spolupráca v atelieri: R. Milič
• Hudba: Tibor Andrašovan
• Hra: Filmoý symfonický orchester
• Pod vedenim: Milijova Uzelaca
• Klavírne solo: R. Macudzinski
• Stavby: Arch. J. Pacák
• Zvuk: Rudolf Pavlíček
• Strih: Marie Kopecká
• Asistent režie: Vlado Kubenko
• Skript: Hana Jamnická
• Asistent kamery: Emil Rožňovec
• Masky: M. Štefunková
• Kostymy: E. Čáderová
• Spolupracovali: J. Malý, J. Momková, K. Bakoš, T. Krajčovič, V. Dobrovič, M. Krivošíková
• Vedúci výroby: Ladislav Terš
• Vedúci štábu: Eugen Bobek
• Hrajú: B. Obrová, J. Pántik, H. Sarvašová, F. Dibarbora, R. Struhárová, M. HanuskováJ. Mažári, O. Vronská, E.Kleisová, W. Treskoňová, E. Klúčková, M. Gregor, Š. Figura a iní
• Ďalej hráju: Borodačova, Jakuboczy, Zaborský, Kroner, Horváth, Kello, Jariabek, Adamčík, Ozabal, Sodoma, Garlatti, Ťapák, Šándor, Hajková, Bachletová
• Film bol nakrúteny za spolupráce nar podniku: Tatrasvit vo Svite
• Réžia: Ján Kadár
• Produkcia: Slovenská výroba Československeho štatneho filmu
• Tvorivy kolektív: F. Žáčka
• Ateliery Praha-Barrandov Laboratoria Bratislava-Praha 1949

Budovateľská ideológia

Celý film pôsobí ako politická propaganda komunistickej strany, ktorej cieľom bolo prilákať čo najviac ľudí do priemyselnej výroby. Život na dedine je zobrazený ako zastaraný a vhodný pre starú generáciu, zatiaľ čo tá mladá by mala smerovať do miest a fabrík. Túto myšlienku podporuje aj fakt, že hlavnou hrdinkou je žena. Nielen ľudia z dediny by sa mali podieľať na priemyselnom rozvoji, ale aj ženy vo všeobecnosti sú podporované osamostatniť sa od mužov, nečakať iba na svadbu a domácnosť, ale začať aktívne pracovať a zarábať vlastné peniaze.

Vo filme sa navyše vyzdvihuje potreba kolektívu, ktorý vždy podrží jednotlivca, aj keď sa jedná o súperiacu úderku. Myšlienka práce a rozvoja je tak povýšená nad akékoľvek individuálne túžby a potreby jednotlivých pracovníkov.

Prijatie kritiky

Filmové recenzie neboli tak zhovievavé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať pre filmovú agitku v socialistickom štáte. Budovateľský kontext bol síce jednoznačne označovaný ako chvályhodný a potrebný, no nepriazeň kritikov bola namierená najmä na zobrazenie ideológie ako takej. Veľa chvály si taktiež neodniesol použitý humor.

Z dobových recenzií

"Zväčša sa na Katke smejeme zlomyseľne, škodoradostne, na čejsi škode. Je len jedno miesto, kde smiech dostal vyslovene konštruktívnu funkciu a ťal do živého: satira na vyplňovanie dotazníka. Tu za groteskným pretiahnutím hneď cítime vôňu skutočnosti a ešte aj úradníkove pepícke odseknutie: „To si ešte počkáte!“ prijímame ako realitu. Čo sa týka pepíckosti všeobecne, presnejšie povedané suchého, špeciálne pražského humoru, ktorým film oplýva, je tu zväčša na škodu, lebo je postavám, ktorým je vložený do úst, neorganicky vnútený ... ako veselohra vôbec, je Katka nesporne prijateľná. Aj ak ju posudzujeme ideovou i čisto profesionálnou úrovňou povojnovej československej veselohry, Katka obstojí. Neobstojí však z hľadiska požiadavky socialistického umenia, aby veselohra smiechom bojovala, aby smiechom zaujímala stanovisko a nútila aj diváka zaujať stanovisko k veciam podstatným." ^[1]

"Katka je veselohra. Ale nesmejete sa tomu, čo ozaj zaslúži zosmiešnenie a výsmech - tomu, čo je reakčné, neuvedomelé. Nie. Nútia vás smiať sa na hlúposti, zjašenosti a nezodpovednosti vrátnika vo fabrike, na nešikovnosti majstra pri naťahovaní pančuchy, na nerozhodnosti a priam bezradnosti riaditeľa továrne a na starých bezduchých vtipoch ^[2]

Referencie