A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karpatsko-balkanske planine (slov. Karpatsko-balkánske vrchy) je sústava pohorí v strednej časti severného Balkánu. Zaberá priestor medzi Panónskou panvou s údolím Veľkej Moravy na západe, Rodopskou planinou na juhu, Dolnodunajskou nížinou na východe a Dunajom na severe. Tvoria ich horniny rôzneho veku a pôvodu, ako je pieskovec, vápenec a vulkanické horniny, ojedinele dosahujúce hrúbku 600 – 1000 metrov.
Všeobecná charakteristika
Povrchové a podzemné krasové útvary sú veľmi časté, aj keď nie rozsiahle. Z povrchových krasových javov sú zastúpené trhliny, závrty a krasové polia, doplnené o množstvo jaskýň (Resavska, Zlotska (Lazareva), Bogovinska, Ceremošnja, Dubočka, Ravanička). Planiny sú pokryté lesmi a pastvinami, v podzemí sa ukrývajú veľké zásoby hnedého a čierneho uhlia, medi, zlata i striebra. Karpatske (na severe) a Balkanske planine (na juhu) oddeľuje línia Ražanj (dolina Moravice) – Sokobanjska kotlina – Knjaževačka kotlina.
Planine
Na území Karpatsko-balkánskych vrchov boli vytvorené 3 horské hrebene, oddelené kotlinami a údoliami riek. Vnútornú (západnú) časť tvoria pohoria Zviške, Homoljske, Beljanica, Kučajske, Rtanj, Ozren, Devica a Suva planina. Centrálnu časť tvoria celky Šomrda, Stol, Veliki Krš, Crni vrh, Tupužnica, Tresibaba a Svrljiške planine, vonkajšiu (východnú) časť tvoria pohoria Miroč, Veliki Greben, Deli Jovan i Stara planina. Táto časť má dĺžku asi 90 kilometrov a nachádza sa tu najvyšší vrchol celej sústavy i centrálneho Srbska, Midžur (2 169 m n. m.).
Údolia a rokliny
Vrchy sú rozdelené kotlinami a tiesňavami, ktorými vedú hlavné cesty. Najznámejšie kotliny sú: Zviždška (Kučevska), Homoljska (Žagubička), Crnorečka a Zaječarska. V balkánskej horskej oblasti sú to: Knjaževačka, Sokobanjska, Svrljiška, Belopalanačka, Zaplanjska i Pirotska. Medzi kotlinami je tiež viacero tiesňav, napríklad: Đerdapska, Čestobrodica a Sićevačka.
Donjopodunavska nizija zahŕňa Negotinsku Krajinu i Ključ, v ohybe Dunaja v blízkosti Kladova. Negotinska Krajina sa nachádza v severovýchodnej časti Srbska, ohraničená Miročom i Deli Jovanom. Predstavuje najnižšiu, úrodnú a dobre upravenú kotlinu v Srbsku (28 m n. m.). Ključ sa nachádza v ohybe Dunaja pri Kladove, medzi roklinou Železné vráta, Miročom a riekou Vratnjanska. Negotinska Krajina i Ključ predstavujú dôležitý prvok hospodárskeho významu riečnej dopravy (Dunaj), rybárstva a vinohradníctva.
Pozri aj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karpatsko-balkanske planine na srbskej Wikipédii.
Súradnice: 44°19′51″S 21°58′22″V / 44,330725°S 21,972656°V
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk