Karol Mederly
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1929 – 1935
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1935 – 1939
Poslanec a podpredseda Snemu Slovenskej republiky
V úrade 1939 – 1945
Mešťanosta Ružomberka
V úrade 1921 – 1922
Ľudovít Labaj Jozef Soos
Biografické údaje
Narodenie	6. jún 1887 Ružomberok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	4. október 1949 (62 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana	Hlinkova slovenská ľudová strana
Profesia	právnik
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Rodina
Rodičia	Emanuel Mederly Terézia rod. Drahurádová
Súrodenci	Anton Mederly
Politický portál  Biografický portál

JUDr. Karol Mederly (* 6. jún 1887, Ružomberok – † 4. október 1949, Bratislava)^[1] bol slovenský právnik, verejný činiteľ a politik HSĽS počas medzivojnového Československa a prvej Slovenskej republiky.

Pochádzal z ôsmich súrodencov. Gymnaziálne štúdiá začal v Ružomberku, no pre nezhody s profesorom musel odísť a doštudoval v Kežmarku. Právo vyštudoval na univerzite v Kluži. Po ukončení štúdií pracoval v na mestskom úrade v Ružomberku, bol sirotským notárom. Neskôr v meste pôsobil ako magistrátny radca a po prevrate bol mešťanostom (primátorom) Ružomberku. V dvadsiatych rokoch pôsobil v župných a krajinských úradoch. V roku 1928 ho HSĽS nominovala na post prezidenta Slovenskej krajiny. Prezidentom sa nakoniec stal Ján Drobný.^[2]

Patril k zakladajúcim členom HSĽS. Od začiatku bol blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. V strane patril ku konzervatívnemu krídlu, ktoré presadzovalo slovenskú autonómiu v rámci ČSR. Pôsobil aj ako mešťanosta Ružomberka. V HSĽS bol považovaný za odborníka strany na štátoprávne a administratívnoprávne otázky, niekoľkokrát bol zvolený aj za podpredsedu strany (v rokoch 1928, 1936 a 1943). Taktiež mal na starosti finančné a hospodárske záležitosti strany a neskôr aj financie straníckych novín Slovák.

V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.^[3] V snemovni pôsobil v iniciatívnom výbore.^[4] V roku 1930 bol autorom zákona o autonómii pre Slovensko (okrem HSĽS ju podporila iba Nemecká kresťansko-sociálna strana). V parlamentných voľbách v roku 1935, v ktorých HSĽS kandidovala v rámci formácie Autonomistický blok. Bol zvolený do senátu národného zhromaždenia.^[5] V senáte pôsobil v technicko-dopravnom výbore.^[6]

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938) spolu s Karolom Sidorom a svojim starším bratom Antonom (13. 6. 1892 Ružomberok – 27. 8. 1972 Bratislava^[1]) zdedil Hlinkove podiely v niekoľkých tlačiarenských podnikoch a vydavateľstve Andrej.

V októbri 1938 sa podieľal na prijatí Žilinskej dohody a zákona o slovenskej autonómii V tomto období pôsobil aj ako zástupca HSĽS pri komisii pre ústavné otázky Česko-Slovenska.
V decembrových voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za jeho poslanca. Na jeho ustanovujúcej schôdzi 18. januára 1939 bol zvolený za podpredsedu Snemu Slovenskej krajiny.^[7]

14. marca 1939 sa podieľal na vzniku Slovenskej republiky a bol spoluautorom zákona o Slovenskom štáte. Mal rozhodujúci podiel pri tvorbe ústavy^[8] nového štátu. Poslancom Slovenského snemu a aj jeho podpredsedom bol počas celého obdobia existencie Slovenskej republiky. Bol členom štátnej rady v jej prvom funkčnom období od augusta 1940.^[9] Okrem toho bol v sneme predsedom ústavnoprávneho výboru a úsporného-kontrolného výboru a podpredsedom stáleho výboru. V tomto období bol aj podpredsedom HSĽS-SSNJ, členom jej predsedníctva, ako aj jej ústredného súdu.

Karol Mederly (vľavo) 18. januára 1939

Na jar 1945 pred prichádzajúcim frontom utiekol do Rakúska, kde bol zajatý americkou armádou a následne bol vydaný do rúk československých orgánov. 10. októbra 1946 proti nemu, Karolovi Sidorovi (v neprítomnosti), Martinovi Sokolovi a Pavlovi Opluštilovi začal súdny proces za ich činnosť, ktorá viedla k rozbitiu Československa a činnosť v rokoch 1939 – 1945. Rozsudok bol vynesený 18. októbra 1847. Mederly bol odsúdený na 6 rokov väzenia, 10 rokov straty občianskych práv a konfiškácie 1/4 majetku^[10]. Štvorica obžalovaných bola odsúdená základe ich kolektívnej zodpovednosti ako poslancov Snemu Slovenskej republiky.^[9]

Referencie

1. ↑ ^{a b} Osobnosti regiónu Liptova . dejinyliptova.guran.sk, . Dostupné online.
2. ↑ UKB . digitalna.kniznica.info, . Dostupné online.
3. ↑ Karol Mederly . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, . Dostupné online. (česky)
4. ↑ Digitálna knižnica - dokument . www.nrsr.sk, . Dostupné online.
5. ↑ jmenný rejstřík . Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, . Dostupné online. (česky)
6. ↑ Digitálna knižnica - dokument . www.nrsr.sk, . Dostupné online.
7. ↑ Digitálna knižnica - dokument . www.nrsr.sk, . Dostupné online.
8. ↑ Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave Slovenskej republiky . Bratislava: Ústav pamäti národa, . Dostupné online.
9. ↑ ^{a b} MALATINSKÝ, Michal. KOLEKTÍVNA ZODPOVEDNOSŤ V ROZSUDKOCH NÁRODNÉHO SÚDU (1945–1947) . karolinum.cz, . Dostupné online.
10. ↑ UKB . digitalna.kniznica.info, . Dostupné online.

Ďalšia literatúra

• MEDERLY, Karol. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 795 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 323.

 Externé odkazy

• Záznam o narodení a krste v matrike ako Carolus Borromaeus – riadok 95 – Ružomberok