Karol Ježík
slovenský novinár
Narodenie	2. december 1953 Modranka (dnes časť Trnavy), ČSR (dnes Slovensko)
Úmrtie	14. december 1998 (45 rokov) Bratislava, Slovensko
Známy vďaka	spoluzakladateľ a prvý šéfredaktor denníka SME
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia	novinár
Aktívne roky	1978 – 1998
Manželka	Mira Nábělková (* 1956)[1]
Deti	Júlia Ježíková (* 1977 – † 2003)[2]
Biografický portál

Mgr. Karol Ježík (* 2. december 1953, Modranka, dnes časť Trnavy – † 14. december 1998, Bratislava) bol slovenský novinár, šéfredaktor denníka Smena (1990 – 1993), spoluzakladateľ a prvý šéfredaktor denníka SME (1993 – 1998). Výrazne sa pričinil o pôsobenie nezávislej žurnalistiky na Slovensku v dobe mečiarizmu.

Životopis

Novinárska kariéra

V roku 1978 absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FiF UK),^[3] po promóciách začal pracovať ako športový redaktor v Československej tlačovej kancelárii. Od roku 1986 pôsobil ako redaktor denníka Smena, počas Nežnej revolúcie v ňom zastával funkciu zástupcu šéfredaktora (1989 – 1990) a potom bol jeho šéfredaktorom (1990 – 1993). Pod jeho vedením sa Smena vyprofilovala na nezávislý denník kritizujúci silnejúce nacionalistické a nedemokratické tendencie vlády Vladimíra Mečiara. Preto bol rozhodnutím Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (SR)^[4] 4. januára 1993 odvolaný z funkcie šéfredaktora. Na protest s ním z redakcie odišlo 50 novinárov, spolu s ktorými založil denník SME.^[1][5][6]

Denník SME sa podľa novinárky Evy Čobejovej, ktorá pôsobila v Smene, SME a neskôr v .týždni, vyprofiloval „liberálne, ekonomicky skôr napravo, ale so silným sociálnym akcentom, ktorý bol pre Karola vždy dôležitý... chcel noviny kritické, poctivé a čitateľsky atraktívne a zároveň s jasným názorom“.^[1]

Úmrtie

V noci 7. decembra 1998 počas oslavy 50. narodenín Pavla Hammela v Dome kultúry Zrkadlový háj spadol na toalete a utrpel úraz hlavy,^[7] po ktorom bol prevezený do Nemocnice svätého Cyrila a Metoda. Lekárom sa sťažoval na žalúdočné problémy, nevoľnosť, udreté oko a nos. Napriek tomu bol z nemocnice prepustený do domácej liečby.^[8] O niekoľko hodín upadol do bezvedomia a bol hospitalizovaný na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou akademika Ladislava Dérera (tzv. Kramáre). Z bezvedomia sa už neprebral a 14. decembra 1998 zomrel.^[9]

Súkromný život

Oženil sa s Mirou Nábělkovou, vtedajšou študentkou slovakistiky a rusistiky na (FiF UK), ktorá od roku 1980 pôsobila na Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Spolu mali dcéru Júliu, ktorá zahynula 19. júla 2003 v dôsledku zranenia pri páde z koňa na lesnej vychádzke vo Veľkých Levároch.^[2]

Pamiatka

Karol Ježík získal in memoriam viacero významných ocenení (pozri kapitolu Ocenenia). Od roku 1999 denník SME každoročne organizuje Memoriál Karola Ježíka v sálovom futbale. V rámci súťaže Novinárska cena vyhlasovanej Nadáciou otvorenej spoločnosti sa od roku 2004 udeľuje Cena otvorenej spoločnosti venovaná pamiatke Karola Ježíka,^[6] „ktorý svojím tvorivým vkladom prispel k rozvoju citlivosti médií voči problematike menšín v spoločnosti, ako aj k rozvoju investigatívnej žurnalistky“.

Ocenenia

• 1998: Krištáľové krídlo in memoriam – „za mimoriadnu odvahu, rozhodnosť s akou žil, tvoril a viedol denník SME. Bol symbolom víťazstva, múdrosti, človekom mysliacim, s absolútnou integritou“,
• 1999: čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam^[6] – „za trvalý a úprimný vzťah k mestu a za osobné a morálne postoje v živote a povolaní“,
• 2000: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam, udelený prezidentom SR Rudolfom Schusterom^[6] – „za mimoriadnu ľudskú a občiansku statočnosť, nespornú novinársku profesionalitu a výnimočný zmysel pre spravodlivosť, verejne zaujímané postoje a prácu profesionálneho žurnalistu, ktoré prispeli k formovaniu súčasného charakteru spoločensko-politického života“,
• 2010: Cena Slovenského syndikátu novinárov Mercurius veridicus ex Slovakia za celoživotné dielo v oblasti žurnalistiky in memoriam^[6] – „za zlepšenie prestíže novinárskeho stavu, za zvýšenie kvality žurnalistiky, spoločenskej zodpovednosti i občianskej statočnosti“.

Referencie