Karel Urbánek
7. generálny tajomník ÚV KSČ
V úrade 24. november 1989 – 20. december 1989
Miloš Jakeš funkcia zanikla (ako predseda strany Ladislav Adamec)
Biografické údaje
Narodenie	22.3.194122. marec 1941 (82 rokov) Bojkovice, Protektorát Čechy a Morava
Politická strana	KSČ (do 1990) KSČM (od 1990)
Alma mater	Vysoká škola politická ÚV KSČ v Prahe
Profesia	politik
Národnosť	česká
Politický portál  Biografický portál

Karel Urbánek (* 22. marec 1941, Bojkovice) je bývalý český komunistický politik, ktorý bol v období nežnej revolúcie v novembri 1989 zvolený za posledného generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.

Politická kariéra

Stranícky rast

Po ukončení štúdia na Železničnej priemyslovke vo Valticiach bol v rokoch 1962 až 1973 zamestnaný na železnici ako výpravca a prednosta železničných staníc. Následne už pracoval v straníckych funkciách KSČ. Od roku 1974 pôsobil v rôznych straníckych funkciách na Juhomoravskom krajskom výbore KSČ na oddelení priemyslu aj ako vedúci oddelenia, potom bol tajomníkom Mestského výboru KSČ v Brne.^[1] Pri zamestnaní vyštudoval vtedajšiu Vysokú školu politickú ÚV KSČ (titul RSDr.) a postgraduál na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.^[1]

Od roku 1984 stál na čele Mestského výboru KSČ v Brne,^[2] o dva roky neskôr sa dostal do Ústredného výboru KSČ.^[3] Zastával funkciu vedúceho politicko-organizačného oddelenia a predsedu Výboru pre riadenie straníckej práce v českých krajinách.^[1]

20. apríla 1989 bol zvolený za volebný obvod Brno-město-východ poslancom Českej národnej rady ako náhradník za bývalého predsedu vlády Českej socialistickej republiky Jozefa Korčáka.^[4]

Obdobie nežnej revolúcie

24. novembra 1989 bol po odstúpení Milouša Jakeša zvolený za jeho nástupcu vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ. Značnú podporu vtedy mal aj bývalý predseda československej vlády Lubomír Štrougal (podporoval ho aj sám Urbánek ako „skúseného a rozumného politika“),^[5] k Urbánkovmu zvoleniu viedla intervencia prezidenta Gustáva Husáka.^[6]

O deň neskôr vystúpil v Československej televízii, kde pripustil chyby komunistického vedenia, vyzval k dialógu so všetkými stranami, ale trval na udržaní socializmu a varoval pred vyhrotením situácie.^[7] 28. novembra ale na vystúpení na pražskom aktíve funkcionárov KSČ znovu varoval pred skupinami, ktoré sa zmocnili revolúcie a chcú obrátiť krajinu od socializmu.^[8] Aktív sa postavil na Urbánkovu stranu a vyzval k tomu, aby protestujúci občania neúčasťou v chystanom generálnom štrajku tiež podporili Urbánka a jeho smerovanie vo vedení KSČ.^[9] O dva dni neskôr ale Urbánka ako člena bývalého Jakešovho vedenia odmietli napr. študenti vo Výzve všetkým poctivým komunistom.^[10] Pri rôznych príležitostiach Urbánek vyjadroval, že KSČ pod jeho vedením chce nadväzovať na myšlienky Pražskej jari 1968. Pod vedením Urbánka, predsedníctvo UV KSČ mimo iné rozhodlo o rekonštrukcii zákonodárných orgánú, zrušenie Ľudových milícií a zrušenie vedúcej úlohy KSČ. Dohodol s prezidentom Husákom menovanie Čalfovej vlády a jeho odchod z funkcie prezidenta.

Od 3. do 5. decembra bol Urbánek s ďalšími komunistami v Moskve na stretnutí zástupcov členských krajín Varšavskej zmluvy, kde rokoval aj s Michailom Gorbačovom. O Gorbačovovej reakcii médiá informovali v Rudom práve 5. decembra 1989.^[11]

6. decembra komunisti iniciovali prvé bilaterálne rokovania so zástupcami Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, zastúpenými Václavom Havlom, Petrom Millerom, Petrom Pithart, Jánom Budajom a Milanom Kňažkom.^[12] Urbánek sprevádzaný Vasilom Mohoritom a hovorcom ÚV Jozefom Horom sa postavil ústretovo k ich požiadavkám a ponúkol im, aby navrhli kandidátov na miesta vo vláde. Na protistranu tak ale zapôsobil slabo, Havel ho označil za „nastrčeného blúznivca, ktorého zrejme mieni Mohorita nahradiť“,^[13] a tá vzápätí začala zvyšovať svoje požiadavky.^[14]

Aktívnejšie vo vyjednávaní s nekomunistickou opozíciou vystupoval predseda federálnej vlády Ladislav Adamec, čo sa neskôr prejavilo aj tým, že keď došlo na mimoriadnom zjazde KSČ k reorganizácii vedúcich funkcií a post generálneho tajomníka ÚV KSČ bol nahradený predsedom strany, zvolili do tejto role delegáti 20. decembra práve Adamca.^[15]

Po nežnej revolúcii

Urbánek ešte do júna 1990 vykonával funkciu v čele Ústrednej a revíznej komisie KSČ, potom politickú kariéru ukončil.

Referencie

Ďalšia literatúra

• BÍLÝ, Matěj. URBÁNEK Karel. In: Biografický slovník vedoucích funkcionářů KSČ (1921 – 1989). Ed. Petr Anev, Matěj Bílý. Vyd. 1. Zväzok L – Z. Praha : Academia; Ústav pro studium totalitních režimů, 2018. 658 s. ISBN 978-80-200-2973-7, 978-80-88292-15-9. S. 482 – 485.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Urbánek (politik) na českej Wikipédii.