Karel Pichlík - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Karel Pichlík
Karel Pichlík
český historik
Karel Pichlík
Narodenie16. apríl 2001
Praha, Česko
Úmrtie16. apríl 2001 (73 rokov)
Praha, Česko
Alma materKarlova univerzita
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karel Pichlík

Karel Pichlík (* 2. marec 1928, Praha – † 16. apríl 2001, Praha) bol český historik, spolupracovník Masarykovho ústavu AV ČR. V historickej práci sa zameriaval sa na české a slovenské dejiny 20. storočia a na dejiny rakúsko-uhorskej a česko-slovenskej armády. V r. 1968 sa angažoval v redakčnej rade časopisu „Dějiny a současnost“ za čo mu počas normalizácie zakázali publikovať. Patrí do skupiny pôvodných signatárov Charty 77.

Životopis

V roku 1947 zmaturoval na reálnom gymnáziu v Prahe na Vyšehrade. V tom istom roku vstúpil do KSČ. V rokoch 19491953 študoval históriu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po ukončení štúdia zostal na katedre histórie ako asistent a neskôr odborný asistent. V roku 1958 nastúpil ako vedecký pracovník do Vojenského historického ústavu v Prahe. V rokoch 19591965 a 19681969 bol členom redakční rady časopisu Dějiny a současnost. V roku 1962 získal titul kandidáta vied (CSc.), roku 1967 doktorát filozofie (PhDr.). Habilitoval sa roku 1968, ale z politických dôvodov bol menovaný za docenta až v roku 1990.

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bol ako stúpenec spoločenských a politických reforiem nazývaných Pražská jar prenasledovaný normalizačným režimom. V roku 1969 bol vylúčený z KSČ a prepustený z Vojenského historického ústavu. Mnoho rokov mu bola zakazovaná nielen vedecká, ale aj akákoľvek iná kvalifikovanejšia práca. V rokoch 1970 až 1988 pracoval ako pomocný robotník ( o. i. aj ako odčítavač stavu vodomerov) v podniku Vodné zdroje. Práci vo vlastnom obore sa mohol venovať len súkromne a viac-menej tajne. Na konci roka 1976 v prvej skupine signatárov podpísal vyhlásenie opozičnej skupiny Charta 77.

K svojej profesii sa mohol vrátiť až po Nežnej revolúcii v novembri 1989. V rokoch 19901994 pracoval v Historickom ústave Čs. armády (od roku 1993 Historický ústav Armády ČR; nástupnícka organizácia Vojenského historického ústavu) z toho prvé tri roky vo funkcii riaditeľa Pamätníka odboja.

Predsedal redakčnej rade v časopisoch Dějiny a současnost (19901992) a Historie a vojenství (19901994). Zúčastnil sa na práci v niekoľkých historických komisiách: Historickej komisie KC Občianskeho fóra (19891990), Československo – rakúskej komisie historikov (19901992) a Česko-slovenskej komisie historikov (od roku 1994). Tiež bol členom správnej rady Ústavu T. G. Masaryka (od roku 1990) a Československého dokumentačného strediska (od roku 1999). V roku 1998 mu prezident Českej republiky udelil Medailu Za zásluhy II. stupňa.

Dielo

Vlastná tvorba

  • Bojovali proti válce; Praha 1953.
  • Američané v západních Čechách v roce 1945 (spoluautor Karel Bartošek); Praha 1953.
  • Vzpoura 71. pluku v červnu 1918; Praha 1956.
  • Čeští vojáci proti válce 1914 – 1915; Praha 1961.
  • Vzpoury navrátilců z ruského zajetí na jaře 1918; Praha 1964.
  • Červenobílá a rudá. Vojáci ve válce a revoluci 1914 – 1918 (spoluautoři Jaroslav Křížek a Vlastimil Vávra); Praha 1967.
  • Zahraniční odboj 1914 – 1918 bez legend; vyd. Svoboda Praha 1968.
  • Československé osvobozenecké hnutí za první světové války a vznik Československa; Ústí nad Labem 1968.
  • Českoslovenští legionáři 1914 – 1920 (spoluautori Bohumír Klípa a Jitka Zabloudilová); vyd. Mladá Fronta Praha 1996; ISBN 80-204-0580-1

Spoluautorstvo v zborníkoch

Okrem uvedených knižne vydaných prác bol aj autorom celého radu odborných článkov. Publikoval v niekoľkých tematických zborníkoch a časopisoch: Historie a vojenství, Historický časopis SAV, Literární listy, Československý časopis historický, Listy Masarykovy společnosti, Österreichische Osthefte, Vojnoistorijski glasnik, Revue d´histoire moderne et contemporaine, La nouvelle alternative a ďalších.

Referencie

  • Kdo je kdo v České republice na přelomu 20. století; editor: Ing. arch. Michael Třeštík; Praha 1998; ISBN 80-902586-0-3
  • Lexikon současných českých historiků; editori: Prof. PhDr. Jaroslav Pánek, DrSc. a PhDr. Petr Vorel, CSc.; Praha 1999; ISBN 80-85268-84-1

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Karel Pichlík





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk