Himaláje

	Himaláje
	pohorie
	Himaláje z ISS
Štát	India, Čína, Bhután,; Nepál, Mjanmarsko,; Pakistan
Časť	Alpsko-himalájska sústava
Najvyšší bod	Mount Everest
- výška	8 848 m n. m.
Dĺžka	2 500 km, V-Z
Šírka	180 - 350 km, S-J
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
	Pohľad na Himaláje a Tibetskú plošinu z vesmíru Pohľad na Himaláje a Tibetskú plošinu z vesmíru
	Geografický portál

Himaláje (sanskritom, po hindsky a nepálsky हिमालय - Himálaja, po čínsky 喜马拉雅山脉 - pchin-jin Xǐmǎlāyǎ Shānmò - slovenský prepis Si-ma-la-ja Šan-mo) sú najvyšší horský systém na planéte Zem. Rozprestierajú sa na území Číny, Indie, Nepálu, Bhutánu a Pakistanu, medzi povodiami horných tokov riek Indus a Brahmaputra na severe a Indogangskou nížinou na juhu.

Geografia

Vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria Karakoram oddelené riekou Indus na východe hraničia s pohorím Číny (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť Himalájí^[1].

Systém je dlhý asi 2 500 km, široký 180 – 350 km, ľadovce pokrývajú 33 000 km² (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4 500 – 6 100 m. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné monzúnové prúdenie.^[1]

Celkovo 14 štítov prekračuje 8 000 m n. m. (Káčaňdžunga, Makalu, Dhaulágirí, Nanga Parbat, Annapurna a iné), pričom Ču-mu-lang-ma (Mount Everest; 8 848 m n. m.) je najvyšší vrch na Zemi.

Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:

Siválik (stredná výška 900 – 1 200 m)
Malé Himaláje (3 000 – 4 000 m)
Veľké Himaláje (6 000 m)

Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 - v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí (Ásámske, Bhutánske, Sikkimské, Nepálske, Garhválske, Pandžábske, Kašmírske Himaláje a prípadne i Karakoram) a 32 resp. 47 skupín.^[1]

Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete (5 880 m n. m.).^{[chýba zdroj}

Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetská náhorná plošina|Tibetskú náhornú plošinu.

Geológia

Predpolie Himáláji, ktoré predstavoval Tibet a čínsky blok bolo konsolidované v období od konca triasu, kedy sa po počiatočnom permsko-triasovom riftingu k južnému okraju Laurázie pripojili tethýdne mikrokontinenty. Zo severu na juh sú to Songpan–Ganzi a Qiantang, pričlenené v priebehu triasu a jury, mikrokontinent Lhasa (pripojený v jure až vrchnej kriede) a nakoniec India, ktorej konvergencia s Euráziou začala uzatváraním Tibetského mora v eocéne (asi pred 50 miliónmi rokov) a trvá dodnes.^[2]

Tektonika

Na základe litologickej náplne a odlišného vývoja je v Himalájoch vyčleňovaných z juhu na sever 5 tektonických jednotiek^[3]^[4]:

Subhimaláje tvorí 10 až 50 km široké pásmo neogénnych molasových sedimentov tvoriacich siválickú skupinu. Pásmo zahŕňa staršie murrejské súvrstvia a ich ekvivalent označovaný dharamshalas. Subhimalájske pásmo je pozdĺž hlavného čelného násunu presúva na juh a spôsobuje prehlbovanie predhlbne predstavovanej Indogangskou nížinou. Na severe Subhimaláje ohraničuje hlavný hraničný zlom.
Malé Himaláje sú 60 až 80 km široké pásmo prevažne proterozoických nízkostupňových metamorfitov, na ktorých sú nasunuté príkrovy granitoidov a metamorfitov. Malé Himaláje sú pozdĺž hlavného hraničného zlomu nasunuté na Subhimaláje. Zo severu ich ohraničuje hlavný centrálny násun.
Veľké Himaláje sú 10 až 15 km široké pásmo prevažne prekambrických metamorfitov a mladších granitoidov kenozoického veku nasunuté na malé Himaláje pozdĺž hlavného centrálneho násunu. Sú zónou najväčšieho výzdvihu pohoria.
Transhimaláje alebo tethýdne Himaláje sú pásmo pôvodne prevažne šelfových sedimentov neskoroproterozoicko-kriedového veku s pomerne hojnými fosíliami. Obsahuje aj flyšové pásmo, niekedy vyčleňované ako samostatné pásmo.
Induská sutúrna zóna (tiež sutúrna zóna indus-tsangpo - ITSZ) je pomerne úzke pásmo ofiolitov a sedimentov oddeľujúce Tibetský blok, hlavne jeho ladakský batolit od Himalájí. Zóna nemá charakter násunu.

Referencie

↑ ^a ^b ^c I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 115-119
↑ Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: Global Tectonics. 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.
↑ Le Fort, P., 1997: Himalaya. s. 321-332 in Moores, E.M., Fairbridge, R. W. (Editori): Encyclopedia of European and Asian regional geology. Springer, London, 825 s.
↑ Roy, A.B., 2005: Indian subcontinent. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors) Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 285-296

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Himaláje

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Dieška_a_kol-1] I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 115-119

[2] Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009: Global Tectonics. 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.

[3] Le Fort, P., 1997: Himalaya. s. 321-332 in Moores, E.M., Fairbridge, R. W. (Editori): Encyclopedia of European and Asian regional geology. Springer, London, 825 s.

[4] Roy, A.B., 2005: Indian subcontinent. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors) Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 285-296

[1]

[2]

[3]

[4]