A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hamadán (per. همدان) | |
hist. Ekbatana | |
mesto | |
Hamadán z hory Alvand
| |
Štát | Irán |
---|---|
Provincia | Hamadán |
Šahrestan | Hamadán |
Nadmorská výška | 1 877 m n. m. |
Súradnice | 34°48′S 48°31′V / 34,800°S 48,517°V |
Obyvateľstvo | 554 000 (2016) |
Vznik | starovek |
Časové pásmo | UTC +3:30 |
- letný čas | UTC +4:30 |
Poloha mesta na mape Iránu
| |
Wikimedia Commons: Hamadan | |
Webová stránka: http://www.hamedan.ir/ | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hamadán[1] (ďalšie názvy pozri nižšie) je sídlo v západnom Iráne. Mesto je administratívnym strediskom rovnomennej provincie, obchodným a kultúrnym strediskom v západnej časti štátu. Nachádza sa v pohorí Zagros v blízkosti hory Alvand (aj Elvand), približne 375 km od hlavného mesta Teheránu, V roku 2016 v ňom žilo okolo 554 000 obyvateľov. V meste sídli textilný, drevársky, kožiarsky, kovoobrábací, keramický a tabakový priemysel, ide o jedno z najväčších remeselných centier v krajine. V iránskom obchode s kobercami sú koberce Hamadán na druhom mieste za kobercami Kermán. Hamadán je tiež významným cestným uzlom, sídli v ňom medzinárodné letisko. V meste žije početná turecky hovoriaca menšina. V lete sa mesto teší dobrému podnebiu a slúži ako letovisko, zimy sú dlhé a kruté. Vodu pre mesto poskytuje priehrada Ekbátán (predtým Šahnáz).[1][2]
Názvy
- v staroveku:
- možno Bit Daiukki (Asýrčania)[2]
- Hangmatána[3][2], Hagmatána[4] alebo Hagmatana[5][6] (Médi)
- Agbatana/Agbatána (Médi)[2][7][9]
- Ekbatana[1] (starogr. Εκβάτανα)[3], Ekbatan[7] alebo Egbatana[10] (starogr. Εγβάτανα)[11] či Akbatana (starogr. Ἀγβάτανα)[3][11] pre Grékov[2]; niekedy aj Epifaneia[12] či Epifania[13] či Ectabanis Partiorum[7]
- Ahmatan alebo Hamatan v arménskych zdrojoch[8][7]
- Achmetá[8] , Achmeta[6] , Achmetha[7] alebo Achmata či Achmatha[14] (אַחְמְתָא)[15] v biblickej knihe Ezdráš (v slovenskom preklade sa používa názov Ekbatana v katolíckom a ekumenickom preklade, v Roháčkovom preklade sa používa názov Achmeta[16] )
- Ahmadan[7]
- pozn. Najčastejšie sa v literatúre vyskytuje názov Ekbatana
- dnes:
História
Mesto má viac ako dvojtisícročnú históriu. Možno bolo založené už okolo roku 1100 pred Kristom Asýrčanmi počas vlády kráľa Tiglatpilesara I. S istotou je však doložené až neskôr. Podľa gréckeho historika Herodota bol Hamadán založený médskym kráľom Deiokom[8][5] približne v rokoch 700 až 559 pred Kristom. Mesto Médom slúžilo ako hlavné mesto. Po dobytí ich ríše Peržanmi v roku 550 pred Kristom (Kýros II.)[7] sa stalo jedným z letných sídelných miest achajmenovskej ríše. V roku 330 pred Kristom ho dobyl Alexander Veľký. Po jeho smrti sa stalo súčasťou ríše Seleukovcov[7] a neskôr Partskej ríše Arsakovcov. Staroveké obdobie dejín mesta dokladajú bohaté nálezy. V roku 224 po Kristovi sa stalo súčasťou sásánovskej Perzie.[1] Mesto sa spomína aj v Biblii (Ezdráš 6: 1-3) a existuje aj tradícia židovského spojenia s mestom. Židovská komunita v meste mala vzniknúť za vlády asýrskeho kráľa Šalmanesera I.[8] V Hamadáne sa má podľa tradície nachádzať hrob biblickej Ester. V skutočnosti ide zrejme o hrobku manželky sasánovského kráľa Jazdkarta I. s menom Šušandukt, matky Báhráma V. Pomáhala v meste založiť židovskú kolóniu a sama vyznávala judaizmus. Jej hrob a údajný hrob Mardochea, strýka Ester, sú obe židovské pútnické miesta.[2]
Mýtická pred-islamská história mesta sa spomína vo viacerých arabských zdrojoch. Podľa Firdausího mesto založil mýtický kráľ Džamšíd.[19] Po bitke pri Nahávande v roku 642 uzavrelo mesto s Arabmi mier, avšak ten bol čoskoro porušený. Okolo rokov 644/645 sa mesta zmocnili Arabi na čele Džarírom ibn Abd Alláh al-Badžalílom.[8]
Arabi z mesta urobili miestne provinčné centrum. Pod arabskou nadvládou mesto prosperovalo a bolo domovom viacerých veľkých mysliteľov a umelcov islamského sveta. Na začiatku 10. storočia v ňom básnik Abú Tammám zložil svoj Ḥamásah. Známy spisovateľ al-Hamadání sa v meste narodil o generáciu neskôr. Arabi mesto prestavali. V 10. storočí malo ísť o veľké opevnené sídlo so štyrmi bránami a tromi bazármi s rozsiahlym predmestím. Jeho význam bol však skôr ekonomický než kultúrny. V meste prekvitalo zlatníctvo a obchod s látkami, ekonomike dopomáhala aj jeho poloha na Hodvábnej ceste. Rozvrat kalifátu Abbásovcov znamenal pre mesto príchod ťažkých časov, počas ktorých často striedalo vlastníkov. V roku 931 mesto dobyli Zijárovci, pričom zmasakrovali značnú časť obyvateľstva. V roku 956 Hamadán postihlo zemetrasenie a v roku 962 náboženské nepokoje. O pár rokov neskôr mesto získal Imáduddaula z rodu šiitskych Bújovcov. V tomto období sa v meste narodil perzský básnik Bábá Ṭáhir, ktorého mauzóleum sa v meste dodnes nachádza. Začiatkom 11. storočia sa stalo vlastníctvom Kákújovcov, no už v roku 1030 ho získal Mahmúd z Ghazny.[8] V roku 1037 v Hamadáne zomrel lekár a filozof Avicenna.[2] V roku 1100 sa stalo súčasťou Seldžuckej ríše, ktorej hlavným mestom sa Hamadán stalo na nasledovných 50 rokov. Do tohto obdobia sa datuje výstavba viacerých historických pamiatok.[2][8]
V rokoch 1221 a 1224 Hamadán dvakrát napadli a dobyli Mongoli. Podobne ako mnoho ďalších perzských miest aj Hamadán bol vypálený, avšak na jeho ruinách vyrástlo nové mesto a už za vlády Ílchánovcov získalo späť zašlú slávu. V roku 1282 v meste zomrel chán Abaka. Po rozpade chanátu mesto získali Džalájírovci. V roku 1386 Hamadán dobyl a vyplienil dobyvateľ Tímúr. Význam mesta následne upadol. V 15. storočí v meste vládol turkický kmeňový zväz Ak Kojunlu, až kým ho v roku 1503 nezískali Safíjovci. Následne sa často menili jeho vládcovia pre konflikty medzi iránskymi vládnucimi rodmi a Osmanmi. Čiastočne bolo mesto obnovené v 17. storočí. Osmanskú moc v meste definitívne zlomil Nádir Šáh, zakladateľ dynastie Afšárovcov. V roku 1789 ho dobyl Ághá Muhammad Chán, zakladateľ dynastie Kádžárovcov. Pri tejto udalosti došlo k zničeniu citadely al-Musallá nad mestom. V modernej dobe jeho strategická poloha spôsobila ekonomické oživenie. V roku 1820 malo mať mesto približne 40 000 obyvateľov. Začiatkom 70. rokov 19. storočia mesto postihol dvojročný krutý hladomor a počet obyvateľov mesta klesol na 15 000. Na začiatku 20. storočia sa stal Hamadán centrom konštitučných snáh.[8] V roku 1913 francúzska expedícia uskutočnila menší archeologický výskum Ekbatany.[5] Prvá svetová vojna mestu opäť priniesla hladomor a výrazný ekonomický rast mesto zažilo až v 30. rokoch 20. storočia.[8] Ďalšie výskumy Ekbatany sa uskutočnili v 70. rokoch pod patronátom Britov.[7] Mesto bolo poškodené počas iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 – 1988.[2]
Pamiatky v meste
Medzi stavebné pamiatky v meste patrí kolosálna socha leva, ktorú nechal v 4. storočí pred Kristom postaviť Alexander III. Veľký ako pamätník svojmu zosnulému priateľovi Héfaistiónovi. Z 11. storočia pochádzajú mauzóleum islamského učenca Avicennu a hrobka perzského mystického básnika Bábu Táhira Urjána. Z 13. storočia pochádza mauzóleum biblickej Ester, manželky perzského kráľa Xerxa I.[1]
Osobnosti mesta
- Abú Tammám (* 804/806 – † 29. august 846)[20], arabský básnik pôsobiaci v meste[2]
- Avicenna (* asi 980 – † 18. jún 1037), perzský filozof a lekár, žil a zomrel v Hamadáne[2]
- Bábá Táhir Urján (* asi 1000 – † asi 1056), perzský mystický básnik, narodil sa a zomrel v meste[2][21]
- Ajn al-Kuzát Hamadání (* 1098 – † 1131), perzský mystik a filozof, narodil sa v meste[22]
- Rašíd ad-Dín Hamadání (* 1247 – † 1318), perzský historik, lekár a politik židovského pôvodu, narodil sa v meste[23]
- al-Hamadání (* 22. október 1314 – † 18. január 1385), perzský teológ a derviš, narodil sa v meste[24] (meno nieslo viacero osôb)
- Fazlolláh Záhedi (* 1897 – † 2. september 1963), iránsky vojenský veliteľ a politik, premiér Iránu v rokoch 1953 – 1955[25]
- Ehsan Jaršater (* 3. apríl 1920 – † 1. september 2018), iránsky lingvista, historik a iránistik, zakladal Encyclopaedia Iranica[26]
- Samuel Rahbar (* 12. máj 1929 – † 10. november 2012), iránsky vedec, objaviteľ glykovaného hemoglobínu, narodil sa v meste[27]
- Abú al-Hasan Baní Sadr (* 22. marec 1933), prvý prezident Iránu, narodil sa v meste[28]
- Širín Ebadi (* 21. jún 1947), iránska právnička a spisovateľka, držiteľka Nobelovej ceny za mier, narodila sa v meste[29]
- Wojtek (1942 – 1963), člen poľskej armády generála Władysława Andersa počas druhej svetovej vojny[30]
Galéria
-
Grécka socha leva, pamätník Alexandra Veľkého Héfaistiónovi
-
Obchody v Hamadane
-
Mauzóleum Bábu Tahéra
-
Mauzóleum Ester a Mordechaja
-
Avicenovo mauzóleum
-
Avicenovo mauzóleum
-
Mauzóleum Gonbade Alavijján
-
Mauzóleum Gonbade Alavijján
-
Gandž Náme, staroveká epigrafická pamiatka na skalnej stene hory Alvand 5 km juhozápadne od Hamadánu
-
Jaskyňa Alí Sadr
-
Námestie ajatolláha Chomejního
-
Veža Burdže Kurban slúži ako mauzóleum
-
Turistický komplex v Hamadáne
-
Džámí masdžid (Piatková mešita) v Hamadáne
-
Golšanský karavanseráj
-
Vysoká škola imáma Chomejního
-
Kostol svätých Štefana a Gregora Osvietiteľa
-
Múzeum vojny v Hamadáne
Referencie
- ↑ a b c d e f Hamadán In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c d e f g h i j k l Hamadan In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c RYLE, Herbert Edward. The Books of Ezra and Nehemiah: With Introduction, Notes and Maps. Cambridge : Cambridge University Press, 1893. ISBN 978-0-8370-3047-0. S. 75. (po anglicky)
- ↑ HAGMATĀNA In: Encyclopaedia Iranica . www.iranicaonline.org, . Dostupné online.
- ↑ a b c Ektabana In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 224.
- ↑ a b Achmeta In: NOVOTNÝ, Adolf. Biblický slovník. 2. vyd. Praha : Kalich, 1956. S. 16.
- ↑ a b c d e f g h i j ECBATANA In: The Oxford Encyclopedia of Archeology in the Near East. Ed. Eric M. Meyers. 1. vyd. New York, Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 0-19-506512-3. S. 186.
- ↑ a b c d e f g h i j HAMADAN In: Historic Cities of the Islamic World. Leiden, Boston : BRILL, 2007. ISBN 978-90-04-15388-2. S. 151 – 153. (po anglicky)
- ↑ HUGHES, William. An Atlas of Classical Geography. : Books on Demand, 2020. Dostupné online. ISBN 978-3-8460-4754-5, 9354014402. S. 34. (po anglicky)
- ↑ KYRMEZER, Pavel. Divadelné hry: komedia česká o bohatci a Lazarovi, komedia nová o vdově, komedia o Tobiašovi. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956. S. 293. (po česky)
- ↑ a b ACHMETHA In: KITTO, John. The Cyclopaedia of Biblical Literature. 1. vyd. New York : American Book Exchange, 1881. S. 47. (po anglicky)
- ↑ COHEN, Getzel M.. The Hellenistic Settlements in the East from Armenia and Mesopotamia to Bactria and India. Berkeley : University of California Press, 2013-06-02. Dostupné online. ISBN 978-0-520-95356-7. S. 208. (po anglicky)
- ↑ WOLSKI, Józef; BATOWSKI, Henryk. Atlas historyczny świata. Warszawa : Państwowe Przedsiębiorstwo Wydawnictw Kartograficznych, 1986. Dostupné online. ISBN 978-83-7000-057-8. S. 18. (po poľsky)
- ↑ GHANĪMAH, Yūsuf Rizq Allāh; GHANIMAH, Yusuf Rizq Allah. A Nostalgic Trip Into the History of the Jews of Iraq. Lanham, Maryland : University Press of America, 1998. ISBN 978-0-7618-1224-1. S. 203. (po anglicky)
- ↑ La Sainte Bible ou le vieuf et le Nouveau Testament avec un commentaire littéral composé de notes choisies et tirées de divers auteurs anglais. : , 1790. Dostupné online. S. 50. (po francúzsky)
- ↑ Ezdráš 6:1-3 . . Dostupné online.
- ↑ Iran Chamber Society: Iranian Cities: Hamadan . . Dostupné online.
- ↑ SKOKAN, Branislav. Hamedán . blog.sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ Historical dictionary of Iran. 2nd Ed. Lanham etc. : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East; zv. 62.) ISBN 978-0-8108-5330-0, 0-8108-5330-2. S. 117.
- ↑ Abú Tammám In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ Bábá Táhir Urján In: Encyclopaedia Beliana online. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, cit. 2020-11-10. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ ʿAYN-AL-QOŻĀT HAMADĀNĪ In: Encyclopaedia Iranica online. iranicaonline.org, cit. 2020-11-15. Dostupné online.
- ↑ Rashīd al-Dīn In: Encyclopedia Britannica online. Cit. 2020-11-15. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Al-Hamadānī Encyclopedia Britannica online. Cit. 2020-11-15. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Fazlollah Zahedi In: Encyclopedia Britannica online. Cit. 2020-11-15. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ YYARSHATER, EHSAN In: Historical dictionary of Iran. 2. vyd. Lanham etc. : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East; zv. 62.) ISBN 978-0-8108-5330-0, 0-8108-5330-2. S. 359.
- ↑ JAKUŠ, Vladimír. Diabetes mellitus - glykácia, oxidačný stres a rozvoj diabetických komplikácií online. Bratislava: Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského, cit. 2020-11-15. Dostupné online.
- ↑ BANISADR, ABOLHASSAN (1933– ) In: Iran Today: An Encyclopedia of Life in the Islamic Republic. Ed. Mehran Kamrava, Manochehr Dorraj. Westport etc. : Greenwood Press, 2008. ISBN 978-0-313-34161-8. S. 65.
- ↑ EBADI, SHIRIN (1947– ) In: Iran Today: An Encyclopedia of Life in the Islamic Republic. Ed. Mehran Kamrava, Manochehr Dorraj. Westport etc. : Greenwood Press, 2008. ISBN 978-0-313-34161-8. S. 131.
- ↑ HABARA, Peter. Wojtek bol legendou poľskej armády vo svetovej vojne. A to bol medveď online. Aktuality.sk, cit. 2020-11-15. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hamadán
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk