Háčikohlavce

	Háčikohlavce
	; Corynosoma wegeneri
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Protostomia)
Skupina	Pseudocoelomata
Kmeň (phylum)	háčikohlavce (Acanthocephala)
Vedecký názov
	Acanthocephala; Kohlreuther, 1771
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Háčikohlavce (iné názvy: akantocefaly^[1], tŕnistohlavce ^[2], tŕňohlavce ^[3]; lat. Acanthocephala) sú kmeň prvoústovcov.

Charakteristika

Sú to endoparazitické červovité živočíchy, vpredu s krátkym chobotom s kutikulárnymi háčikmi a svalovým retraktorom; vďaka nemu je chobot pohyblivý a väčšinou vtiahnuteľný do hlavovej časti. Telo je pokryté tenkou kutikulou, pod ňou je epidermis syncytiálneho charakteru so systémom kanálikov, v ktorých prúdi hemolymfa. Táto sústava zrejme plní vyživovaciu funkciu, lebo tráviaca sústava vrátane úst a anusu úplne zaniká. Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie. Háčikohlavce sú gonochoristy. Majú dosť zložité životné cykly so striedaním hostiteľov. Medzihostiteľom je článkonožec, v ňom sa vyvíja ostnatá larva (acanthella). Definitívnym hostiteľom je stavovec, ktorý sa môže nakaziť konzumáciou medzihostiteľa, ale aj iného napadnutého stavovca. Aj u háčikohlavcov pozorujeme eutéliu, hranice buniek však v dospelosti môžu zanikať a vzniká syncýtium (epidermis). Popísaných je asi 500 druhov tohto kmeňa, napr. háčikohlavec veľký (Macracanthorhynchus hirudinaceus), larva žije v larvách zlatoňov (Cetoniinae), dospelé jedince v čreve ošípaných, zriedka u človeka. Polymorphus minutus a Filicollis anatis prekonávajú životný cyklus Gammarus –» kačica alebo hus.

Systematika

kmeň: háčikohlavce (Acanthocephala)

Referencie

↑ háčikohlavce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 429.
↑ KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 S. 21
↑ Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 434

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Háčikohlavce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Háčikohlavce

Externé odkazy

PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] áčikohlavce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 429.

[2] KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 S. 21

[3] Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. S. 434

[1]

[2]

[3]