Nahosemenné rastliny
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae,Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Skupina nahosemenné rastliny (Gymnospermae)
Vedecký názov
Gymnospermae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Nahosemenné rastliny alebo nahosemenné^[1] (lat. Gymnospermae, Gymnosperm(at)ophyta, Gymnosperm(at)ophytina; staršie: borovicorasty (Pinophyta, Coniferophyta) v najširšom zmysle) sú veľký taxón (tradične nadoddelenie či oddelenie či pododdelenie) semenných rastlín.

Prirodzenosť taxónu

Do začiatku 21. storočia sa istú dobu väčšinou uvádzalo, že nahosemenné rastliny nie sú monofyletický taxón (ale sú buď parafyletický alebo polyfyletický, a teda neprirodzený, taxón) a vo viacerých systémoch sa preto dokonca namiesto nahosemenných rastlín uvádzali len ich jednotlivé časti (oddelenia) ako samostatné taxóny. Novšie sa ale uvádza, že ide o monofyletický taxón.

Znaky nahosemmených rastlín

Rozmnožovacie orgány nahosemenných rastlín vznikli evolučnou premenou listov a rozlišujeme ich na samčie (mikrosporofyly) a samičie (megasporofyly).

Mikrosporofyly (tyčinky) nahosemenných rastlín sú zoskupené do šištíc (strobily) a môžeme ich považovať za jednopohlavný kvet. Tyčinky sa skladajú z nitky a mikrosporangia (peľnice). Z peľnice sa uvoľňujú mikrospóry (t. j. peľ).

Makrosporofyly sa skladajú zo sterilných šupín, ktoré môžu byť rozlíšené na podporné a semenné. Megaspórou je vajíčko (ovulum), ktoré je v čase zrelosti viacbunkové. Skladá sa z vlastnej vajcovej bunky (oosféra), pomocných buniek (archegóniá) a vyživovacieho pletiva (primárny endosperm).

Vajíčka sú pri nahosemenných rastlinách uložené viac-menej voľne na semenných šupinách, preto tieto rastliny označujeme ako "nahosemenné".

Systematika

Tradičný systém / systém používaný v tejto wikipédii

nahosemenné rastliny (=borovicorasty v širšom zmysle):

• oddelenie †lyginodendrorasty / semenné paprade (Lyginodendrophyta)
• niekoľko vyhynutých radov (napr. †bernetiotvaré (Bernettiales) )
• oddelenie cykasorasty (Cycadophyta)
• oddelenie †benetitorasty (Bennettitophyta / Cycadeoideophyta) - niekedy zaraďované ako súčasť cykasorastov
• borovicorasty v užšom zmysle:
  • oddelenie ginkorasty (Ginkgophyta)
  • oddelenie borovicorasty (Pinophyta) v najužšom zmysle/ihličnany (Pinopsida, Coniferae) - vrátane radu kordaitotvaré, niekedy zaraďovaného ako samostatné oddelenie kordaitorasty (Cordaitophyta)
• oddelenie lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta) - novšie často zaraďované dovnútra (prípadne vedľa) borovicorastov alebo ako sesterská skupina všetkých semenných rastlín, tradične zaraďované niekde vedľa benetitorastov

Pozri aj sčasti podrobnejšiu verziu uvedenú v článku borovicorasty.

Systém podľa Mičieta et al. 2018

nahosemenné rastliny (Gymnospermae) ^[2]:

• bez mena (nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom ):
  • vetva †Lyginopteridae - lyginopteridy – iný názov: Pteridospermae - semenné paprade
    • rad † Lyginopteridales – lyginopterotvaré
    • rad † Calamopityales
    • rad † Callistophytales
  • bez mena
    • vetva Cycadidae – cykasy
      • rad †Medullosales – stržňovkotvaré
      • rad †Gigantopteridales
      • rad †Phasmatocycadales
      • rad Cycadales – cykasotvaré
    • vetva †Bennettitidae - bennettitidy
      • rad †Fredlindiales
      • rad †Bennettitales - cykasovkotvaré
      • rad †Nataligmales
      • rad †Dinophytonales
      • rad †Pentoxylales - pentoxylonotvaré
• bez mena (nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom )
  • vetva Ginkgoidae – ginká
    • bez mena
      • rad †Peltaspermales - peltaspermotvaré
      • rad †Umkomasiales/Corystospermales - umkomasiotvaré
      • rad †Dordrechtitales
      • rad †Petriellales
      • rad †Caytoniales - kaytóniotvaré
      • rad †Matatiellales
    • rad Ginkgoales – ginkotvaré
    • rad †Leptostrobales/Czekanowskiales
    • rad †Iraniales
    • rad †Hamshawviales
    • rad †Glossopteridales/Ottokariales - jazyčnatcotvaré
    • rad †Bernettiales
    • rad †Palissyales
  • ? rad †Dicranophyllales - presné zaradenie nie je z textu jasné
  • vetva Coniferae – ihličnany
    • rad †Cordaitales – kordaitotvaré
    • bez mena
      • rad †Voltziales – voltziotvaré
      • Pinidae – pinidy
        • rad Pinales – borovicotvaré
        • vetva Gnetidae – gnetidy
          • rad Ephedrales - chvojníkotvaré– vrátane čeľade †Drewriaceae
          • rad Welwitschiales – velvíčiotvaré – vrátane čeľade †Fraxinopsiaceae
          • rad Gnetales – lianovcotvaré
          • rad †Eoanthales
        • vetva Cupressidae – cupressidy
          • rad Araucariales – araukáriotvaré
          • rad Cupressales - cyprusotvaré – vrátane čeľadí tisovité (Taxaceae) a †Dechellyiaceae

Poznámky:

-To, čo sa v tomto systéme označuje všeobecným označením „vetva“ je v skutočnosti (teda formálne a u iných autorov) podtrieda (lebo koncovka –idae je koncovka podtriedy); iba „vetva“ Coniferae je u iných autorov (väčšinou) trieda.

-Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom má u iných autorov názov Phyllospermae. Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom má u iných autorov názov Stachyspermae. ^[3]

-O hlavných použitých zdrojoch svojho systému autori uvádzajú najmä toto: „Fylogenetický systém recentných...nahosemenných rastlín je adaptovaný podľa ...autorov Christenhusz et al. (2011a...), s niekoľkými úpravami podľa autorov Lu et al. (2014) a Wu, Chaw (2014)“...„Stále presadzuje ustálená koncepcia, ktorá považuje nahosemenné rastliny za parafyletickú skupinu (Kenrick, Crane 1997; Novikoff, Barabasz-Krasny 2015; Pelletier 2016)…. nemožno akceptovať po zverejnení najnovších molekulárnych poznatkov (Lu et al. 2014; Wu, Chaw 2014), ktoré uvádzajú krytosemenné rastliny...a nahosemenné rastliny...ako dve monofyletické vetvy. Preto sme sa vrátili k pôvodnej koncepcii (Kräusel, Weyland 1929; Alvin et al. 1967), ktorá považuje skupinu Gymnospermophyta ...za monofyletickú. Klasifikáciu vyhynutých radov a tried sme prevzali od Anderson et al. (2007) a systematické postavenie jednotlivých tried (vetiev) podľa koncepcií autorov Sahni (1920), Sporne (1965) a Bierhorst (1971).“ (k poslednej vete porovnaj aj napr. ^[4])

Zdroje