Guerrillero Heroico – Slávna Che Guevarova fotografia od Alberta Kordu

Populárna orezaná verzia fotografie

Guerrillero Heroico (slovensky „Hrdinský partizán“) je fotografia, ktorá je najznámejším portrétom pôvodom argentínskeho lekára a marxistického revolucionára Ernesta (Che) Guevaru.

Fotografia vznikla 5. marca 1960 v kubánskom hlavnom meste Havana počas zhromaždenia na poctu obetí sabotážou spôsobeného výbuchu lode La Coubre, pri ktorom zahynula stovka Kubáncov. Che Guevara mal v čase fotografovania 31 rokov a zhromaždenia sa zúčastnil aj s Fidelom Castrom. Autorom fotografie bol Alberto Korda. Zachycuje charizmatickú tvár Che Guevaru v čiernej baretke s päťramennou hviezdou. Vďaka tejto fotografii sa kontroverzná osobnosť tohto lídra stala koncom 60. rokov 20. storočia kultúrnou ikonou.^[1]

Korda hovorí, že počas snímania bol sústredený na Guevarov výraz tváre, ktorý bol v tej chvíli podľa jeho názoru vyobrazením jeho absolútnej nezmieriteľnosti^[2] ako aj zlosti a bolesti.^[3] Po rokoch Korda pripustil, že fotografia zobrazuje Che Guevaru ako odhodlaného a stoického človeka.^[4]

Obraz je prirodzený, nestrojený a zrozumiteľný pre širokú verejnosť a podľa vyjadrenia inštitútu na vysokej umeleckej škole v Marylande je jedným zo symbolov 20. storočia ako aj najslávnejšou a najznámejšou fotografiou sveta.^[5] Z tejto fotografie vzniklo nespočetné množstvo výtvarne prepracovaných verzií: vznikli z nej maľby, plagáty, výšivky, hodvábne aplikácie, je bežným motívom pre tetovania, podľa tejto fotografie vznikli sochárske diela, táto fotografia bola reprodukovaná azda na každom povrchu aký sa dá predstaviť. Podľa vyjadrenia múzea Victoria and Albert Museum v Anglicku je táto fotografia najreprodukovanejším fotografickým dielom sveta.^[6] Jonathan Green z Kalifornského múzea fotografie poznamenal, že „Kordov obrázok je vnímaný v národoch rôznych jazykov po celom svete ako alfanumerický symbol, či hieroglyf. Záhadne je objavovaný vždy keď niekde vznikne konflikt. Z histórie umenia sa jednoznačne nič iného neidentifikuje podobným spôsobom.“^[7]

História obrázku a jeho globálny vplyv sa aj v tomto storočí stal inšpiráciou niekoľkých dokumentov súčasnosti ako je napríklad film Chevolution (réžia Trisha Ziff) z roku 2008^[8], či kniha Che’s Afterlife: The Legacy of an Image (autor: Michael Casey 2009).^[9]

Referencie