A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gubernia (rus. губерния) bola vyššia územno-správna jednotka v Ruskej ríši v období 18. - začiatku 20. storočia, v RSFSR a Sovietskom zväze, ktorá sa utvorila v procese výstavby centralizovaného štátu za vlády Petra I. začiatkom 18. storočia.
Prvotné delenie za Petra I.
Prvých 8 gubernií, ktoré vznikli na základe príkazu Petra I. počas jeho reformy miestnej vlády[pozn 1][pozn 2] [pozn 3] zo dňa 12. decembra 1708:
- Sankt-Peterburská gubernia
- Moskovská gubernia
- Archangelogorodská gubernia
- Smolenská gubernia
- Kyjevská gubernia
- Kazanská gubernia
- Azovská gubernia
- Sibírska gubernia
Reorganizácia za vlády Kataríny II.
Nasledujúca realizácia systému miestnej vlády na základe programu reformy Petra I., ktorá sa skončila v roku 1780 sa spája s Organizáciou pre vládu v guberniách Ruského impéria. Po Roľníckom povstaní Jemeľjana Pugačova bolo totiž nutné posilniť centrálnu moc. Namiesto 20 gubernií bolo na začiatku vlády Kataríny II. ustanovených 40 s počtom obyvateľov 300 - 400 tisíc. Ku koncu jej vlády bolo gubernií 51, zlikvidovali sa provincie a gubernie sa spolčili do tzv. miestodržiteľstiev, kde 2 - 3 gubernie tvorili jedno miestodržiteľstvo. Tie sa potom delili na okresy s 20 - 30 tisíc obyvateľmi (12 000 - 15 000 obyvateľov na jednu guberniu). Námestníci a gubernátori boli podriadení senátu a prokuratúre, ktorú zastával generálny prokurátor. Na čele okresu stál vedúci okresnej polície, ktorého si šľachtici volili raz za 3 roky na svojom zjazde. Pravou rukou gubernátora bol viecegubernátor.
Organizácia pre vládu v guberniách Ruského impéria utvorila zložitý byrokratický systém administrácie gubernií, v ktorých hlavnú úlohu zohrávala šľachta. Tento systém bol podporovaný organizáciou stavovej šľachtickej samosprávy. Na niektoré z funkcií, ktoré zastávali šľachtici bolo možné opätovne po uplynutí mandátu funkcionára zvoliť ďalšieho šľachtica. Organizácia pre vládu v guberniách tak položila základy celej nasledujúcej organizácie vlády v Ruskom impériu.
Druhá guberniálna reforma
V rokoch 1796 - 1797 prebiehala v Ruskom impériu druhá guberniálna reforma, výsledkom ktorej bolo zrušenie miestodržiteľstiev. V 19. storočí dochádza k rozdeleniu územno-správnych organizácií na 2 skupiny:
- Na území európskej časti Ruského impéria sa zachovala pôvodná organizácia gubernií (51 gubernií).
- V ostatných krajoch okrem pobaltských štátov (3 gubernie) vznikol systém generálnych gubernátorstiev.
Okrem toho v druhej polovici 19. storočia vzniklo 20 oblastí (administratívnych jednotiek zodpovedajúcim guberniám). Ako zvyčajne, oblasti sa nachádzali v pohraničných územiach. Pokračuje aj centralizácia a byrokratizácia miestnej vlády. Nastáva zjednodušenie miestneho aparátu a zosilnenie jeho podriadenia sa osobne gubernátorovi.
20. storočie
Druhá guberniálna reforma trvala do začiatku 20. storočia. V rokoch 1907 - 1910 v Ruskom impériu platili mimoriadne metódy vlády. Zvýšila sa moc policajných orgánov i stavovsko-šľachtických organizácií (Rada spojenej šľachty).
Po februárovej revolúcii v roku 1917 dočasná vláda zachovala celý systém gubernátorských úradov, iba gubernátori v guberniách boli vymenení za gubernátorských komisárov a v okresoch za okresných komisárov. Z nich však bola väčšina šľachtického pôvodu. Zároveň sa formoval systém Sovietov [pozn 4], ktorý zastával opozíciu vo vzťahu voči moci dočasnej vlády.
Na konci októbrovej revolúcie v roku 1917 bolo zachované prvotné rozdelenie gubernií. Zlikvidoval sa však starý gubernátorský aparát a vytvorili sa novoustanovené orgány sovietskej moci na čele s gubernátorským výkonným výborom, ktorý bol zvolený na gubernátorskom zjazde Sovietov.
Do roku 1917 bolo v Ruskom impériu 78 gubernií, z ktorých sa 25 v rokoch 1917 - 1920 stalo súčasťou Poľska, Fínska a pobaltských krajín Litvy, Lotyšska a Estónska. Gubernátorsko-územné rozdelenie bolo zrušené v rokoch 1924 - 1929 a nahradené novou rajonizáciou územia Sovietskeho zväzu na oblasti, kraje a okruhy.
Poznámky
- ↑ Reforma mala dve príčiny: 1. zdokonaliť systém administratívneho delenia Ruského impéria, ktorý bol na začiatku 18. storočia už veľmi zastaraný; 2. získať peňažné prostriedky na boj v Severnej vojne v rokoch 1700 – 1721.
- ↑ Reforma Ruskému impériu pridala byrokratický charakter západoeurópskeho významu a mala hlavnú úlohu a podiel na víťaznom boji ruskej armády v Severnej vojne. Určila rozdiel medzi súdnickou a administratvnou mocou, medzi vojenskými a občianskymi službami. Značne však zväčšovala počet štátnych zamestnancov, na ktorých zveľaďovanie a udržanie vynakladala veľké finančné prostriedky.
- ↑ Organizácia vlády v guberniách dostala svoju konečnú podobu v rokoch 1713 - 1719. Zo začiatku (1710) sa gubernie delili na doliny (po rusky: дол), od roku 1719 na 47 provincií a dištrikty. Na čele gubernie stál gubernátor (Ingermanlandská a Azovská gubernia generálny gubernátor), provincie - vojvoda a dištriktu - zemský komisár. Prislušný gubernátor gubernie mal administratívnu, finančnú a súdnu moc a mal na starosti velenie vojska v gubernii.
- ↑ Zastupiteľský orgán moci v RSFSR a niektorých iných krajinách v rokoch 1917 - 1922 a tiež v ZSSR (1922 - 1991).
Pozri aj
- Zoznam gubernií Ruského impéria
- Zoznam gubernií v Ruskej socialistickej federatívnej sovietskej republike
Zdroj
- Алексушин Г. В.: Самарские губернаторы. Самара. Самарский дом печати. 1996.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk