Groma

Groma bol geodetický nástroj, ktorý používali starovekí Rimania. Vo svojej dobe patril medzi najviac používané geodetické nástroje.^[1] Groma bol jednoduchý nástroj, ktorý umožnil geodetom vymeriavať pravé uhly a priamky. Slúžil na vytýčenie ciest, chrámov, miest a poľnohospodárskej pôdy.

Je pravdepodobné, že tento nástroj vyvinuli Etruskovia a Rimania ho prevzali a v tom čase zdokumentovali. Po páde Rímskej ríše sa dostalo rímske zememeračstvo do úpadku a potreba používania gromy upadla.^[2]

Konštrukcia

Skladá sa z troch základných častí:^[3]

• stelletta – je umiestnená na vrchole. Skladá sa z dvoch rovnakých ramien, ktoré tvorí železný profil v kombinácii s drevom. Na ich štyroch koncoch (curnicula) sú zavesené olovnice.
• rostrum – je stojan, ktorý umožňuje na dvoch kĺboch otáčanie stelletty aj vertikálneho ferramenta. Vzdialenosť kĺbov je 0,2963 m.
• ferramento – je vertikálna tyč, ktorá nesie všetky ostatné časti. Je ukončená hrotom pre lepšiu stabilitu.

Použitie

Groma bola umiestnená vertikálne napr. zabodnutá hrotom do zeminy. Pomocou štyroch olovníc na stellete sa zistila súbežnosť. Piata olovnica, ktorá vychádzala priamo zo stredu stellety umožňovala vyrovnanie gromy do ideálnej vertikálnej polohy a určil sa tak východiskový bod. Tento bod bol napr. vrcholom pravého uhla.

Geodet vymeral priamku tak, že dve olovnice na povraze prekrytím vytvorili pomyselnú priamku na ktorú sa pridal tretí bod. Presnosť závisela priamo od skúseností geodeta, pretože merania vykonával iba pozorovaním.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Groma