A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Grécka hudba obdobia antiky je obsahom a rozsahom veľká a mnohostranná. Je odrazom niektorých osobitých momentov sociálneho a kultúrneho života starovekých Grékov, tiež aj prvou vyvinutou a ucelenou hudobnou kultúrou a svojimi hodnotami položila základy celej ďalšej európskej hudobnej kultúre.
Vznik názvu pre hudbu
Už názov pre hudbu, ktorý sa vyskytuje vo väčšine európskych jazykov sa pochádza od slova múza. Múz bolo deväť – Kalliopé, Kleio, Erato, Euterpé, Melpomené, Polymnia, Terpsichoré, Tália, Uránia – a boli družkami Apolóna. Ich úlohou bolo chrániť všetky umenia. Z gréckej hudby čerpala hudba kresťanská. Priame vplyvy antickej hudby sa objavujú i vo vývine stredovekej a novovekej hudby, napríklad v operách skladateľov Florentskej cameraty - Christopha Willibalda Glucka, Richarda Wagnera, Igora Stravinského a iných. V staršom Oriente bol obzor hudobnej kultúry obedzený a všetko umenie bolo podriadené bohoslužobným úkonom. Z ľudového základu vyrástlo obdivuhodné spojenie básnictva, hudby a tanca v jediný spoločný útvar nazývaný umenie múzické, ktoré sa stalo významným výchovným prostriedkom. Obsiahlo všetky disciplíny umenia.
Delenie antickej hudby
Antickú hudbu možno bližšie deliť na:
- mýtickú (do roku 600 pred Kr.)
- klasickú (do roku 400 pred Kr.)
- helenistickú
V dobe mýtickej vystupovali speváci (Orfeus, Amfión), ktorí pripisovali spevu čarovnú moc. V Homérových eposoch Iliada a upraviť | upraviť zdroj
- Eukleides (okolo 300 pred Kr. – 200 pred Kr.)
- Erastheries
- Euripides
- Sofokles
- Aischylos
- Pytagoras
- Plautus
- Mesomédes
- Aristoxenus
- Aristides Quintilianus
- Gaius Valerius Catullus
- Boethius
Grécka drámaupraviť | upraviť zdroj
Vznikla v dobe prechodu aristokratického zriadenia v demokraciu. Zakladateľom tragédie bol Aischylos (525–456 pred Kr.) Zaviedol do hry druhého herca, čím oživil dej. Dovtedy sa rozhovor uskutočňoval len medzi jedným hercom a zborom. Aischylov mladší súčasník – Sofokles (497 – 405 pred Kr.) – zvýšil počet hercov na troch, ale zredukoval počet členov zboru na 15. Obmedzoval účasť zboru a stále viac uplatňoval hovorené slovo namiesto spievaného. Dráma tak strácala pôvodný charakter klasickej kantáty. Najmladší z trojice dramatikov – Euripides (480 – 406 pred Kr.) prekonal obidvoch zložitosťou a dramatičnosťou svojich hier, v ktorých zobrazoval konflikty ľudských vášní, a to tak vznešených ako aj nízkych. Euripidove diela sú dokonalými hudobnými drámami. Z jeho diela sa zachoval iba jediný fragment z hry Orestes. Euripidov duch však ožil v novej dobe v početných operách Glucka, Lullyho, Bendu, Berlioza a iných.
Grécka tragédiaupraviť | upraviť zdroj
Grécka tragédia sa vyznačovala rozmanitosťou obrazov, majstrovským veršom, dokonalým jazykom, aktualizáciou historických a mytologických námetov, boli v nej časti spievané, deklamované, melodramatické, zborové a sólové spevy, samostatné inštrumentálne vložky a tanec. Záujem o rečnícke umenie spôsobil odklon od hudby, takže napokon prevládla reč bez hudobného sprievodu. Zbor nevystupoval na scéne s hercami, ale v priestore zvanom orchester.
Grécka komédiaupraviť | upraviť zdroj
Majstrom gréckej komédie bol Aristofanes (450 – 338 pred Kr.). Kritizoval a zosmiešňoval politické, literárne a spoločenské pomery. Rovnako ako tragédia, tak aj komédia využívala prostú deklamáciu sprevádzanú nástrojmi a spevom, ktorý čerpal najmä z ľudových a pouličných piesní.
Grécka hudobná teóriaupraviť | upraviť zdroj
Gréci si vytvorili tónový systém – notové písmo a osobitnú hudobnú teóriu,ktorú otec hudobnej vedy Aristeides Quintilianus zjednotil. Základom gréckej hudobnej teórie je náuka o harmónii (v dnešnom slova zmysle to bola všeobecná náuka o hudbe). Gréci vypracovali princíp tonality. Poznali celý rad stupníc, z ktorých každej prisudzovali charakter (tzv. étos). Tieto tónové rady sa počítali zhora nadol. Základné stupnice (dórska, frygická, lydická) dostali názvy podľa národných kmeňov.
- dórska – e d c h a g f e
- frygická – d c h a g f e d
- lydická – c h a g f e d c
Každá stupnica vznikla spojením dvoch rovnakých tetrachordov, pričom tetrachordy sa od seba líšia usporiadaním poltónov.
- dórsky tetrachord – 1 1 ½ 1
- frygický tetrachord – 1 ½ 1 1
- lydický tetrachord – ½ 1 1 1
V tónovom systéme Gréci rozoznávali tri zvukové rody:
- diatonický
- chromatický
- enharmonický
Chromatika spočívala v dvoch poltónových krokoch v rámci tetrachordu. Staršia enharmonika sa opierala o orientálne vplyvy. V konečnom dôsledku to bola tzv. pentatonika. Mladšia enharmonika používala štvrťtónové postupy. Systém pentatoniky (bezpoltónovej anhemitonickej stupnice založenej na tónoch f-g-a-c-d) poznali už Číňania v 3. tisícročí pred Kr. Melódia v tomto obmedzenom výbere jednotlivých tónov má síce charakter akejsi monotónnosti, ale dodáva jej osobitný národný ráz. Zo základných stupníc predponami hypo- (o kvintu nižšie):
- hypodórska – a g f e d c h a
- hypofrygická – g f e d c h a g
- hypolidická – f e d c h a g f
a hyper- (o kvintu vyššie) boli odvodené ďalšie vedľajšie stupnice:
- hyperdórska – h a g f e d c h
- hyperfrygická – a g f e d c h a
- hyperlidická – g f e d c h a g
Grécka hudba bola jednohlasná (monodiálna) a nástrojová hudba v nej mala iba sprievodnú funkciu. Rytmus bol odvodený od zákonov reči a bol najvyspelejšou stránkou antickej hudby. Za Aristotela mernou hodnotou bola slabika, od dôb Aristoxena (4. storočie pred Kr.) chronos protos, t. j. najmenšia merná hodnota v rytmickom rade. Vyšším útvarom je takt, ktorý sa skladá z doby ťažkej (thesis) a ľahkej (arsis).
Grécka notáciaupraviť | upraviť zdroj
Bola založená na písmenách gréckej abecedy. O vzniku notového písma však existujú iba dohady. Grécka notácia je dvojaká – nástrojová a vokálna. Staršia nástrojová notácia bola určená diatonike a prípadné chromatické zmeny sa v nej značili zmenou písma (= c, = c + ¼, = cis). Vokálna notácia bola založená na novoiónskej abecede a bola určená pre chromatiku. Vždy jedno písmeno zaznamenávalo jeden tón.
Starogrécka ľudová hudbaupraviť | upraviť zdroj
Okrem týchto druhov hudby tu bola aj bežná, ľudová hudba, hraná počas rôznych slávností. Gréci radi uctievali bohov, alebo sa konali sviatky na počesť dobrej úrody rôznych plodín. Medzi najznámejšie starogrécke ľudové tradície považujeme Dionýzie, na počesť boha Dionýza. Starogrécke ľudové piesne, na rozdiel od zborových gréckych spevov boli zvyčajne rýchle sprevádzané rýchlym tancom, ktorý sa tancoval do kruhu (Kyklikos choros). Symbolom ľudovej hudby bol tancujúci Pan. V ľudovej hudbe sa používali hlavne dychové nástroje – Aulos a Syrinx (Panova píštala). Z tejto, ľudovej hudby pochádza aj moderná grécka ľudová hudba. Starogrécka ľudová hudba bola blízka vtedajšej orientálnej hudbe.
Starogrécke hudobné nástrojeupraviť | upraviť zdroj
Starogrécke hudobné nástroje (organa) boli spravidla dychové a brnkacie. Boli to lyra, barbitos a zložitejšia kythara – zvislé brnkacie nástroje, hydraulis (hydraulický organ), aulos – súbor dvoch trubicových nástrojov, zvukom pripomínajúci moderný klarinet, ktorý je v Grécku dodnes najbežnejším ľudovým nástrojom, syrinx – panova píšťala, epigonion – brnkací nástroj podobný dnešnému kanunu a pandura – brnkacia mandolína z ktorej sa vyvinulo novogrécke Buzuki.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- Stredoškolské skriptá z dejín hudby pre 1. ročníky konzervatórií, Grajcárová Zuzana, 2004, Bratislava
- Ιστορία της ελληνικής μουσικής, Σταυρός Καλλίνικος
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk