Gorkého ulica
ulica/námestie
Palác Motešických
Štát	Slovensko
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Obvod	I
Súradnice	48°08′35″S 17°06′42″V / 48,143193°S 17,111533°V / 48.143193; 17.111533
PSČ	811 01[1]
Začína na	Námestie Eugena Suchoňa
Končí na	Štúrova ulica
Staršie názvy	Andrássy Gyula-Gasse/Andrássy Gyula-utca Ondrejská ulica (1920 – 1932) Goetheho ulica (1932 – 1945)
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Gorkého, Bratislava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Gorkého ulica je ulica v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto.^{[2][pozn 1]}

Základné informácie

Pred vznikom Česko-Slovenska mala názov Andrássy Gyula-Gasse alebo Andrássy Gyula-utca, podľa Júliusa Andrášiho (1823 – 1890), uhorského šľachtica a politika.^[4] V roku 1920 dostala poslovenčené meno Ondrejská ulica.^[4] V rokoch 1932 do 1945 mala názov Goetheho ulica, podľa Johanna Wolfganga Goetheho (1749 – 1832), nemeckého básnika, spisovateľa a politika.^[4]

Po vojne bola z politických príčin opäť premenovaná na súčasný názov, podľa Maxima Gorkého (1868 – 1936), ruského spisovateľa.^[4] Tiahne sa od Námestia Eugena Suchoňa po Štúrovu ulicu, je rovnobežná s Jesenského a Laurinskou.

Na Gorkého 2 stojí historická budova Slovenského národného divadla.

Gorkého 4 je bývalé sídlo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.^[5]

Na Gorkého č. 5 sa nachádza národná kultúrna pamiatka Palác Motešických.

Na Gorkého 7 sa nachádza budova niekdajšej Zemskej banky dokončená v roku 1926.^[6] Na jej priečelí sa nachádza alegorická sochárska výzdoba od českého sochára Ladislava Šalouna (1870 – 1946). Postavy muža a ženy s predmetmi, ktoré symbolizujú priemysel a poľnohospodárstvo, sú personifikáciou Česka a Slovenska, majú názov Čechia a Slovakia.^[6] V budove sa nachádzala Šalounova socha Tomáša Garrigua Masaryka, v roku 1948 bola určená na roztavenie, napokon bola premiestnená do skladu Mestského múzea. Po Nežnej revolúcii bola niekoľko mesiacov vystavená na dvore Starej Radnice.^[6]

Gorkého ul. 6-12 pôvodne postavené 1935 – 1936 ako budovy bratislavských pobočiek poisťovní Assicurazione Generali a Moldavia Generali, neskôr budova Akadémia vzdelávania (oproti bývalému Tuzexu). Dnes Polyfunkčný dom. Projektoval Alexander Skutecký.^[7]

V budove na Gorkého 9 sa počas obdobia ČSSR nachádzala predajňa TUZEX aj VÚB.

Na ulici bola po vzniku Česko-Slovenska zbúraná budova snemovne a časť zachovaných mestských hradieb.^[6]

Galéria

• 
  Gorkého 4, bývalé sídlo Obchodnej a priemysnej komory
• 
  Gorkého 4, detail fasádnej výzdoby
• 
  Gorkého 7, sochárska výzdoba Slovakia
• 
  Gorkého 7, sochárska výzdoba Čechia
• 
  Gorkého 9, niekdajšie sídlo Tuzexu
• 
  Gorkého 15, sídlo Aliancie za rodinu
• 
  Stará Gorkého ulica

Poznámky

1. ↑ V medzivojnovom období sa Ulica Maxima Gorkého nachádzala v Bratislave pri Tehelnom poli, pričom pozostávala z južnej časti dnešnej Hálkovej ulice a východnej časti dnešnej Riazanskej ulice.^[3]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gorkého ulica (Bratislava)

Externé odkazy

• Gorkého ulica na mape Bratislavy

Tento článok týkajúci sa Bratislavy je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.