Glukokortikoidy alebo glukokortikosteroidy sú steroidné hormóny tvorené kôrou nadobličiek. Ich tvorbu riadi predný lalok hypofýzy produkciou ACTH. Hlavnými predstaviteľmi sú kortizol a kortizón.

Chemická štruktúra a metabolizmus

Chemickým základom glukokortikoidov, rovnako ako ďalších steroidov, je steránové jadro (cyklopentanoperhydrofenantrén) zložené zo 17 uhlíkov. V nadobličkách vzniká z cholesterolu, ktorý je enzymaticky premenený na pregnenolón; tento dej ovplyvňuje ACTH (adrenokortikotropný hormón) z adenohypofýzy. Z pregnenolónu postupne vzniká kortizol a iné steroidy.

Osud v organizme

Kortizol je uvoľňovaný z buniek nadobličiek do krvnej plazmy, kde sa reverzibilne viaže na plazmatický globulín – transkortín (plazmatický albumín) a časť je v krvnej plazme voľná a má biologický účinok. V závislosti na aktuálnych potrebách organizmu sa pomer viazaného a volného hormónu mení. Krvou sa glukokortikoidy dostávajú do celého organizmu, vstupujú do cytoplazmy cieľových buniek, kde pôsobia. Glukokortikoidy sa môžu absorbovať z kože a slizníc.

Účinok a jeho mechanizmus

Glukokortikoidy umožňujú prednostné energetické využitie bielkovín a lipidov. V svaloch, kostiach a v tukovom tkanive majú katabolický účinok, ale v pečeni majú anabolický účinok, zvyšujú syntézu glukózy a glykogénu.

Účinok na:

1. intermediárny metabolizmus
2. mezenchýmové tkanivo
3. krvinky
4. svaly a kosti
5. psychiku

Účinok na intermediárny metabolizmus

Hlavne kortizol má vplyv na metabolizmus sacharidov, pretože znižuje spotrebu glukózy v periférii, takže má hyperglykemizujúci (hladinu glukózy v krvi zvyšujúci) efekt. Zvyšuje tvorbu glykogénu a jeho ukladanie do pečene. Podporuje glukoneogenézu z proteínov, čím zvyšuje glykémiu. Hlavným katabolickým účinkom je rozklad proteínov a zníženie ich tvorby. Spôsobuje redistribúciu lipidov, zvyšuje sa uloženie tuku v oblasti brucha, na chrbte a na tvári na úkor končatín.

Účinok na mezenchýmové tkanivo

Glukokortikoidy znižujú migráciu, proliferáciu a exkréciu imunologicky aktívnych látok, majú protizápalový účinok. Tento účinok sa využíva pri liečbe zápalu, ale bez odstránenia príčiny. Kortizol ma taktiež protialergický a imunosupresívny účinok, pretože potláča imunitnú reakciu a zmenšuje lymfatické uzliny.

Účinok na krvinky

Kortizol znižuje počet lymfocytov, monocytov, eozinofilov a iných leukocytov, naopak zvyšuje počet erytrocytov, čo je spôsobené zníženou fagocytózou.

Účinok na svaly a kosti

Pretože majú glukokortikoidy katabolický účinok hlavne na metabolizmus bielkovín, spomaľujú tvorbu a rast kostí a svalov. Je to spôsobené predovšetkým degradáciou proteínov a ich zníženou tvorbou.

Účinok na psychiku

Zvýšená hladina glukózy spôsobuje príznaky eufórie a radosti. Podávanie glukokortikoidov v terapeutických dávkach však môže byť komplikované rozvojom depresie či inej psychotickej poruchy.

Choroby spojené s glukokortikoidmi

Vďaka mnohopočetným fyziologickým účinkom v organizme dochádza k nežiaducim účinkom. Intenzita a výskyt nežiaducich účinkov závisí na dávke, druhu prípravku a dĺžke užívania. Použitie glukokortikoidov pre imunosupresiu a antiflogistickú (protizápalovú) liečbu môže vyvolať:

• zníženie odpovede na infekciu alebo tkanivové poškodenie
• časté bakteriálne, vírusové, hubové infekcie
• ťažký priebeh infekčných ochorení
• aktivácie latentných ochorení
• komplikácie hojenia rán
• zníženie syntézy hormónov kôry nadobličiek
• spomalenú reakciu organizmu na stres
• rebound fenomén – po vysadení dlhodobo podávaných kortikosteroidov vzniká akútna insuficiencia kôry
• metabolické účinky
• spomalený rast u detí
• tendenciu k hyperglykémii
• atrofiu kože (najmä v mieste podávania)
• svalovú atrofia a svalovú slabosť
• osteoporózu
• riziko avaskulárnej nekrózy hlavice femuru
• zvýšené riziko výskytu katarakty
• zvýšený intrakraniálny tlak
• zvýšenú zrážanlivosť krvi
• poruchy menštruácie

Využitie

Kritériom pre výber daného glukokortikoidu je jeho pomer medzi glukokortikoidnou a mineralokortikoidnou aktivitou.

Substitučná terapia

Pri insuficiencii kôry nadobličiek sa používajú najmenšie možné dávky glukokortikoidov (30 mg hydrokortizónu /deň – 2/3 dávky ráno, 1/3 dávky večer) s mineralokortikoidom (0,05 – 0,3 mg fludrokortizónu /deň). Pokiaľ je pacient vystavený záťaži a stresu, je potrebné tieto dávky zvýšiť.

Protizápalová a imunosupresívna terapia

Glukokortikoidy majú vynikajúce antiflogistické a imunosupresívne účinky, používajú sa najmä pri zápaloch vzniknutých na imunologickom podklade. Potrebné sú syntetické glukokortikoidy, ktoré sú v porovnaní s hydrokortizónom účinnejšie. Pri neendokrinologických ochoreniach potláčajú príznaky, ale neliečia príčinu, preto môže proces progredovať aj pri maskovaní klinických príznakov. Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť, či prevažuje efekt užívania nad možnými rizikami. Čo sa týka život ohrozujúcich stavov, tam je používanie vysokých dávok nutné. V ostatných prípadoch by mali byť dávky čo najnižšie.

Spôsoby aplikácie

• Parenterálna aplikácia (intramuskulárna, intravenózna) nemusí nutne znamenať rýchlejší nástup účinku (intracelulárne ovplyvnenie transkripcie trvá asi 8 hodín od podania)
• Perorálna aplikácia
• Lokálna aplikácia (i.m. injekcie, aerosól, kvapky, krémy) má pri krátkodobom používaní minimálne riziko systémových nežiaducich účinkov. Pri dlhodobom užívaní hrozí veľké riziko lokálnych nežiaducich účinkov (lokálna atrofia).

Zdroje

Použitá literatúra

• WENKE, Maxmilián, et al. Farmakologie: Učebnice pro lékařské fakulty. 1. vydsnir. Praha : Avicenum, 1986. 579 s.
• STONE, Trevor – DARLINGTONOVÁ, Gail. Léky, drogy, jedy. 1. vydanie. Praha : Academia, 2003. 440 s. ISBN 80-200-1065-3.
• LINCOVÁ, Dagmar – FARGHALI, Hassan, et al. Základní a aplikovaná farmakologie. 2. vydanie. Praha : Galén, 2007. 672 s. ISBN 978-80-7262-373-0.

Chemický portál Biologický portál