Glosa je poznámka na okraji alebo medzi riadkami rukopisu.^[1]

V antike sa glosy používali na vysvetlenie významu ťažko zrozumiteľných miest v litetatúre (napr. Homérovi), v neskoršom období šlo o vyjadrenie názoru alebo doplenie nejasnej časti textu.^[2] Výklad slov sa vyučoval aj na školách ako samostatná disciplína – glosografia.^[3] V stredoveku bývali z glos zostavované zbierky.

Glosy, ktoré bývajú staršie ako súvislé texty, sú často prvotný doklad literárneho používania národného jazyka (napr. Viedenské glosy v češtine).^[4] Prostredníctvom glos sa zachovali citáty aj zo stratených a zničených kníh.^[5]

Glosa môže byť^[6]:

• interlineárna – nachádza sa medzi riadkami textu
• marginálna – na okraji textu

Referencie

1. ↑ glosa. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 157.
2. ↑ glosa. In: FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 128.
3. ↑ glosa. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 185-186.
4. ↑ glosa. In: ŽILKA, Tibor. Poetický slovník. 2. dopl. vyd. Bratislava : Tatran, 1987. 440 s. (Čítanie študujúcej mládeže; zv. 188.) S. 360–361.
5. ↑ GLOSY. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 259.
6. ↑ glosa. In: Malá československá encyklopedie. 1. vyd. Zväzok II D-CH. Praha : Academia, 1985. 969 s. S. 617.

Pozri aj

• glosár
• glosátor