Gladius
Gladius, replika pseudo-pompejskej verzie
Typ:	meč
Miesto pôvodu:	Staroveký Rím ako gladius, predtým Hispánia
História služby
Vojny:	Rímska republika a Rímske cisárstvo
História výroby
Varianty:	hispánsky meč, typ Mainz, typ Fulham, pompejská verzia
Základné údaje
Hmotnosť:	1,2-1,6 kg
Dĺžka:	50-81 cm
Šírka:	4-8 cm
Čepeľ:	oceľ s rôznym obsahom uhlíka
Rukoväť:	drevo, kosť alebo slonovina
Pošva:	drevená

Gladius (lat. "meč") bol krátky dvojsečný meč rímskych legionárov a súčasť rímskej uniformy

Najstaršie rímske meče boli podobné gréckym, od 3. storočia pred Kr. Rimania prevzali Gladius počas druhej púnskej vojny z Hispánie. Tento meč používali Keltiberi. Tento typ meča sa stal známym pod názvom gladius hispaniensis, alebo hispánsky meč, začal sa teda používať počas republiky a vyznačoval sa listovitou čepeľou a nevýraznou záštitou. Jeho dĺžka bola zhruba 50-60 cm. Počas prvej polovice 1. storočia Kr. bol vylepšený a poznáme ho pod menami ako Mainz a Fulham (podľa náleziska v Nemecku a Anglicku). Existuje i starší Pompejský typ. Gladius sa predĺžil a mal teraz 60-70 cm. Čepeľ sa upravila, teraz boli jej hrany rovnobežné, nie listové. Rukoväť bola výborne prispôsobená do ruky, zakončená bola veľkou guľou a pri čepeli pologuľovitou, na reze sploštenou záštitou. Gladius používala pechota, zatiaľ čo jazda mala dlhý meč spata, z ktorého sa neskôr vyvinul typ semispatha.

Kompletná výzbroj rímskeho vojaka pozostávala zo štítu (scutum), niekoľkých kopijí (pila, j.č. pilum), krátkeho meča (gladius) a dýky (pugio). Meč nosil legionár v drevenej pošve s kovovými prvkami pripätej na ramennom opasku (balteus). Dýka sa nosila na pravej strane v kovovom puzdre. Keďže v ľavej ruke držal legionár štít, pošva meča musela byť na pravej strane opasku, čo bolo nepraktické a vojaci museli dlho trénovať, aby pri boji dokázali rýchlo tasiť meč. Začiatkom 3. storočia po Kr. začali legionári nosiť meč zavesený na hrubom balteu. Dôstojníci, ktorí používali malé okrúhle štíty, nosili meč obvykle na ľavej strane.

Na začiatku boja vojaci vrhli kopije proti nepriateľovi, potom tasili gladius. Pri boji sa kryli štítmi, do protivníka bodali krátkymi, úspornými výpadmi. Na rozdiel od zažitej predstavy, všetky typy gladia umožňovali nielen bodné, ale aj sečné a rezné pohyby, no Rimania uprednostňovali bodné rady. Gladius bol definitívne vyradený koncom 3. storočia po Kr. a bol nahradený spomínanou spathou.

Zdroje

• Dr. Junkelman- Rímska armáda a jej vybavenie

Externé odkazy

• Meče (Pohanství.net) - (po česky)