Giffenov statok je statok, po ktorom stúpa dopyt, keď jeho cena stúpa, teda inými slovami statok, ktorého cenová elasticita dopytu je kladná. Statok je Giffenovým statkom, ak je to statok veľmi inferiórny a zároveň nemá substitúty a zároveň tvorí percentuálne vysokú časť príjmu spotrebiteľa. Súvisiaci jav (dopyt po statku stúpa so stúpajúcou cenou) sa nazýva Giffenov paradox alebo Giffenov efekt. Je pomerne zriedkavý.

Napríklad majme dva statky, každý inej hodnoty, napríklad statok A (Giffenov statok) je inferiórny a naopak statok B je luxusný. Pri zvýšení ceny statku A sa stáva statok B relatívne lacnejší, čiže substitučný efekt pôsobí vyšším dopytom po statku B, ale statok A je tak podradný, že dôchodový efekt pôsobí tak silne proti substitučnému, že sa naopak zvýši spotreba statku A.

Jeden takýto príklad nastal v Írsku začiatkom 19. storočia. Zemiaky tvorili vtedy veľkú časť jedálnička chudobných ľudí; aj keď ich cena vzrástla, malo to negatívny dôchodový efekt na domácnosti. Ľudia zareagovali na svoju životnú úroveň znížením spotreby luxusných statkov a spotrebovávali viac základných potravín v podobe zemiakov. Vtedy naozaj zvýšenie ceny zemiakov viedlo k ich vyššej spotrebe.