Geografická poloha by sa dala charakterizovať ako poloha určitého objektu (bodu) v geografickom priestore (na Zemi). Z hľadiska vzťahov k iným objektom možno rozlíšiť polohu absolútnu a relatívnu.

• Absolútna poloha je pozícia objektu k zaužívanému polohovému systému, ktorý na povrchu Zeme vytvára sieť, vzhľadom na ktorú je možné určovať pozíciu jednotlivých objektov. Zemepisná šírka a zemepisná dĺžka sú najpoužívanejšie prostriedky na určovanie absolútnej polohy. Táto sa určuje ako poloha v kartografickom súradnicovom systéme, ktorý na povrchu Zeme tvorí sieť rovnobežiek a poludníkov. Bratislava napr. leží na 48° 08' 196" s. š. a 17° 06' 178" v. d. Iným opisom absolútnej polohy je adresa, ako napr. Mlynská dolina 52, Bratislava. V obidvoch prípadoch je poloha určovaná k nejakej abstraktnej sieti (zemepisná sieť alebo sieť ulíc). Absolútnu polohu miesta možno určiť aj nadmorskou výškou (v metroch nad hladinou Baltského mora).

• Relatívna poloha je pozícia vzhľadom na iné objekty. Možno napr. povedať, že Bratislava leží na rieke Dunaj, pri hraniciach s Rakúskom, vo vzdialenosti asi 50 km východne od Viedne a je (po diaľnici) len asi pol hodinu vzdialená od Trnavy. Relatívna poloha dvoch miest sa, na rozdiel od absolútnej polohy, môže v čase radikálne meniť. Dôvodom sú hlavne rýchlo sa meniace politické, spoločenské či ekonomické podmienky.

Z hľadiska typu objektov, ku ktorým sa relatívna poloha určuje, možno rozlíšiť:

• Fyzicko-geografickú poloha. Určuje sa ako poloha voči okolitým fyzicko-geografickým celkom. Sú to napr. geomorfologické celky, riečna sieť (významným prvkom pri lokalizácii ľudských sídiel býva poloha na resp. pri rieke), príp. iné.

• Humánno-geografickú poloha. Najčastejšie sa určuje ako poloha voči hranici, administratívna poloha (okres, kraj, štát), poloha v sídelnom systéme (t. j. vzhľadom na okolité obce, najbližšie mestá, regionálne centrá a hlavné mesto), dopravná poloha atď.

Z hľadiska mierky možno rozlíšiť ešte mikropolohu a makropolohu, príp. mezopolohu.