O iných významoch výrazu Gelnica pozri Gelnica (rozlišovacia stránka).

Gelnica
mesto
Banícke námestie
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Gelnica
Región	Spiš
Vodný tok	Hnilec
Nadmorská výška	372 m n. m.
Súradnice	48°50′53″S 20°56′14″V / 48,848056°S 20,937222°V / 48.848056; 20.937222
Rozloha	57,65 km² (5 765 ha) [1]
Obyvateľstvo	5 851 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	101,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1246
Primátor	Dušan Tomaško[3] (nezávislý)
PSČ	056 01
ŠÚJ	526509
EČV (do r. 2022)	GL
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Banícke námestie 4 056 01 Gelnica
E-mailová adresa	sekretariat@gelnica.sk
Telefón	053 / 481 41 01
Fax	053 / 481 41 07
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Gelnica
Webová stránka: gelnica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Gelničan[4]

Pohľad na mesto a kostol

Gelnica (v minulosti Gelnice, Hnilec, nem. Gölnitz, maď. Gölnic, Gölnicbánya, lat. Gelnicium)^[5] je mesto ležiace v Košickom kraji.

Polohopis

Mesto leží v centrálnej časti Volovských vrchov, v údolí rieky Hnilec. Prechádza ním cesta II/546 a železničná trať Červená Skala – Margecany. Rožňava je vzdialená 53 km juhozápadne, Košice 41 km juhovýchodne, Prešov 37 km severovýchodne a Spišská Nová Ves (cez Margecany) 45 km severozápadne.

Časti obce

Huta Matilda, Háj (osada Háj), Turzov (Turzovské kúpele), Slovenské Cechy, Legy, Huta Mária, Perlová dolina, Gelnica mesto, sídlisko

Ulice

Agátová, Banícka, Banícke námestie, Banská, Cintorínska, Dubová, Geologická, Hlavná ulica, Hnilecká, Hutná, Hviezdoslavova, Jarná, Javorová, Jesenná, Krížna, Kukučínova, Lesná, Letná, Lipová, Lutherovo námestie, Lyžiarska, Medená, Nemocničná, Partizánska, Perlová, Plynárenská, Potočná, Požiarnická, Slovenská, Slovenské Cechy, SNP, Strojárenská, Športová, Tehelná, Turzovská, Vajanského, Vodárenská, Záhradná, Zámková, Zimná, Železničná

Vodné toky

• Hnilec (rieka) a jeho prítoky v Gelnici - Perlový potok, Žakarovský potok, Turzovský potok

Vodné plochy

Turzovské umelé vodné nádrže.

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva do roku 2010

Národnostné zloženie obyvateľstva

• 1880: 4 353 obyvateľov = Nemci - 3 105 (71,33%), Slováci - 871 (20,01%), Maďari - 229 (5,26%), Rusíni - 2 (0,05%), cudzinci - 4 (0,09%).
• 1890: 3 912 obyvateľov = Nemci - 2 871 (73,39%), Slováci - 812 (20,76%), Maďari - 212 (5,42%), Rusíni - 11 (0,28%), ostatní - 6 (0,15%).
• 1900: 4 093 obyvateľov = Nemci - 2 686 (65,62%), Slováci - 1 022 (24,97%), Maďari - 324 (7,92%), Rumuni - 1 (0,02%), Rusíni - 5 (0,12%), ostatní - 55 (1,34%).
• 1910: 3 833 obyvateľov = Nemci - 2 095 (54,66%), Slováci - 1 098 (28,65%), Maďari - 606 (15,81%), Rumuni - 3 (0,08%), ostatní - 31 (0,81%).
• 1930: 3 975 obyvateľov = Nemci - 1 867 (46,97%), Čechoslováci - 1 549 (38,97%), ostatní - 241 (6,06%), Židia - 169 (4,25%), Maďari - 91 (2,29%), Rusíni - 58 (1,46%).
• 1991: 6 277 obyvateľov = Slováci - 6 076 (96,80%), Rómovia - 111 (1,77%), Česi - 45 (0,72%), Nemci - 26 (0,41%), Maďari - 9 (0,14%), Ukrajinci - 7 (0,11%), Moravania - 1 (0,02%), Rusíni - 1 (0,02%), ostatní a nezistení - 1 (0,02%).
• 2001: 6 404 obyvateľov = Slováci - 6 143 (95,92%), Rómovia - 99 (1,55%), ostatní a nezistení - 62 (0,97%), Nemci - 52 (0,81%), Česi - 32 (0,50%), Maďari - 6 (0,09%), Ukrajinci - 5 (0,08%), Rusíni - 4 (0,06%), Srbi - 1 (0,02%).
• 2011: 6 202 obyvateľov = Slováci - 5 235 (84,40%), nezistení - 795 (12,82%), Rómovia - 81 (1,31%), Česi - 28 (0,45 %), Nemci - 24 (0,39%), ostatní - 14 (0,23%), Rusíni - 11 (0,18%), Maďari - 5 (0,08%), Ukrajinci - 1 (0,02%), Srbi - 2 (0,03%), Poliaci - 2 (0,03%), Židia - 2 (0,03%).

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, trojloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z polovice 14. storočia. Stavba prešla úpravami v 15. storočí. Predĺžené presbytérium je zaklenuté troma poliami rebrovej krížovej klenby, gotická krížová klenba sa zachovala aj v bočných lodiach. Barokovou úpravou prešiel v rokoch 1743-1746, kedy bola upravovaná veža a okolo roku 1769, kedy vznikla súčasná klenba hlavnej lode. Z pôvodného zariadenia kostola sa dochovala bronzová krstiteľnica z roku 1370 z dielne majstra Konráda zo Spišskej Novej Vsi a vysoké vežičkové pastofórium z kameňa z obdobia okolo roku 1480. Ide o druhé najvyššie gotické pastofórium na Slovensku. Ostatné zariadenie je neogotické.^[6] Poslednou neogotickou úpravou prešiel v roku 1869, kedy boli upravené fasády a veža ukončená ihlancovou helmicou.

• 

  Kostol Nanebovzatia Panny Márie

• 
• 
• 

  Detail veže

• 

  Interiér kostola

• 

  Gotická krstiteľnica

• Evanjelický kostol, jednoloďová pozdnebaroková tolerančná stavba so segmentovo ukončeným presbytériom, bez veže, z roku 1784.^[7] Ide o halovú stavbu na pôdoryse gréckeho kríža. Nachádza sa tu empora a oltár s obrazom Kristus a Samaritánka od Karola Jakobeyho z roku 1887. Strohým fasádam dominujú vysoké štíty, na hlavnej fasáde segmentovo ukončený. Okná majú profilované ostenia. Portál je lemovaný párom pamätných tabúľ, v nemčine a latinčine, pripomínajúcich postavenie kostola.

• 

  Evanjelický kostol

• 
• 
• 

  Detail pamätnej tabule

• 

  Banícky symbol v klenáku portálu

• Most cez rieku Hnilec, kamenná stavba s dvoma oblúkmi z rokov 1837-1845.^[8]

• Bývalá radnica, dvojpodlažná pozdnebaroková stavba z roku 1802. Vznikla úpravou starších renesančných domov. Od roku 1963 tu sídli banícke múzeum.^[9]

• Ruiny dominikánskeho kláštora, zvyšky klenieb stavby z roku 1288. Zničený bol počas nepokojov v roku 1543.

• Gelnický hrad, zvyšky zaniknutého hradu nad mestom z 13. storočia.

• Súbor meštianskych a baníckych domov v historickom jadre mesta.

• 

  Radnica, dnes banícke múzeum

• 
• 

  Detail fasády radnice

• 
• 

  Most cez rieku Hnilec

• 

  Barokový meštiansky dom

Múzeá

• Banícke múzeum Gelnica, Banícke námestie 8

Pravidelné podujatia

• Memoriál Petra Bindasa (marec)
• Gelnický šlapajcug (jún)
• Gelnický jarmok (august)
• Rock fest (august)
• Na baňu klopajú! (september)
• Vianočné trhy (december)

Osobnosti mesta

Rodáci

• Ernest Zenovicz (* 1891 – † 1924), banský úradník a právnik
• Juraj Bernáth (* 1899 – † 1976), slovenský banský odborník
• Gustáv Alexander Luczy (* 1900 – † 1977), obchodník, horolezec, skialpinista, znalec Vysokých Tatier
• Vladimír Petruška (* 1923 – † 1986), slovenský herec a divadelný režisér
• Eugen Šváb (* 1934), slovenský spevák, hudobný skladateľ a producent
• Milan Štrbík (* 1944 – † 1994), slovenský hokejista, pedagóg a tréner
• Gabriela Rothmayerová (* 1951), spisovateľka, novinárka a politička
• František Kašický (* 1968), bývalý politik a minister
• Peter Karpinský (* 1971), slovenský spisovateľ a jazykovedec
• Ivan Kurilla (* 1979), slovenský basketbalový tréner
• Michal Sersen (* 1985), slovenský hokejový obranca
• Ladislav Ščurko (* 1986), slovenský hokejový útočník
• Pavol Skalický (* 1995), slovenský hokejový reprezentant

Pôsobili tu

• Ede Agost Hudák (* 1822 - † 1902), učiteľ, entomológ–lepidopterológ

Partnerské mestá

• Gennep, Holandsko
• Horní Suchá, Česko
• Le Pradet, Francúzsko
• Rudnik nad Sanem, Poľsko

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Gelnici

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gelnica

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka mesta
• Územný plán mesta