Exeter House bolo tehlové obydlie zo 17. storočia, ktoré stálo na Full Street v anglickom meste Derby, až kým nebolo v roku 1854 zbúrané. Pomenované bolo po grófoch z Exeteru, ktorí panstvo vlastnili do roku 1757. Slávnym sa stalo hlavne vďaka tomu, že tu pri jakobitském povstaní v roku 1745 pobýval Karol Eduard Stuart. Exeter House nahradila kancelárska budova, obratom premenená na súdnu budovu Charlesa Aslina, ktorá na tomto mieste vznikla počas roku 1935. Na začiatku roku 2004 tu bol súd uzavretý a budova zostala prázdna. O jej osude rada mesta Derby dosiaľ nerozhodla (2011).

Karol Eduard Stuart (prezývaný Bonnie Prince Charlie alebo Mladý pretendent) sa v sídle ubytoval 4. decembra 1745. Jeho hostiteľkou bola ovdovená matka Samuela Warda, ktorý tu pre Mladého pretendenta začal pracovať ako ochutnávač jedla.

Ráno piateho decembra bola v Exeterskom dome zvolaná Vojnová rada. Veliteľ princovho vojska, generál lord George Murray, oznámil, že nedostatok podpory od Francúzov a anglických jakobitov mal úspech, ale nanešťastie vojsko už nedokáže obsadiť Londýn a ústup je neodvratný. Princ Stuart bol rozhodne proti, ale rada ho nakoniec presvedčila, aby zahájili plánovaný ústup do Škótska. Nasledujúce ráno princ Exeter House opustil. Pred odchodom dal Wardove matke diamantový prsteň, ako poďakovanie za ich služby. Rozhodnutie o ústupe znamenalo, že Mladý pretendent nezískal korunu Juraja II. Armáda sa stiahla späť do Škótska, kde bola v roku 1746 definitívne porazená v bitke pri Cullodene. Princ Stuart potom strávil pol roka na úteku, než sa mu podarilo dostať na pripravenú loď a odplávať do Francie.

Po smrti ôsmeho grófa v roku 1754 bol dom o tri roky neskôr jeho ovdovenou ženou predaný Johnovi Binghamovi, ktorý bol toho roku starostom Derby. Bingham žil v dome až do svojej smrti roku 1773. Za ďalších dvadsať dva rokov ho kúpil Jedediah Strutt. Ten tu žil len dva roky než tiež zomrel. Posledným vlastníkom domu bol právnik William Eaton Mousely, dvakrát zvolený starostom Derby, ktorý ho po vykonaní nejakých zmien v tridsiatych rokoch 19. storočia nakoniec roku 1854 zničil. Veril totiž, že sídlo je na udržiavanie príliš veľké, a tiež chcel umožniť vylepšenie Exeterského mosta.

Keď roku 1839 navštívil Exeter House lord Stanhope a videl salón na prvom poschodí, kde sa konalo posledné zasadnutie Vojnové rady, povedal o ňom toto: „... nezmenené, všetko obložené starým dubovým drevom, veľmi temné a pekné...“ Do miestnosti viedlo tmavé dubové schodisko s vyrezávanými balustrádami. Ďalšie návštevník, pani Thomsonová, opísala dom ako stojaci ďalej od Full Street vnútri malého obdĺžnikovitého dvora. Široké schodisko stúpalo z malej haly do salónu, na ktorého jednej strane sa nachádzali malé izby, ktoré slúžili princovi a jeho dôstojníkom ako spálne. Priestranný salón na prízemí (upravený Mouselym) poskytoval prístup na dlhú záhradu, obklopenú vysokými múrmi, ktoré viedli až k brehu rieky.

Mousely hodlal predať obloženie z domu v jednotlivých častiach. Avšak gróf Michael Thomas Bass mladší, William Bemrose a ďalší ľudia ho presvedčili, aby predaj odvolal. Namiesto toho bolo obloženie salónu umiestnené do pivníc Derbyjských montážnych hál. Neskôr bolo premiestnené do Derbyjského múzea, kde ho spolu s ďalším vybavením miestnosti darovaným múzeu využili na vytvorenie repliky salónu.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Exeter House na českej Wikipédii.