Evidenčné číslo je číslo domu, ktorým je v Česku (staršie aj na Slovensku a v Rakúskej monarchii) v niektorých prípadoch nahradené súpisné číslo.

Evidenčné čísla sa používajú v Česku, do 31. decembra 1998 existovali podľa vtedajšej právnej úpravy aj na Slovensku. Tento typ čísel je určený pre dočasné (núdzové) stavby, ako aj pre stavby určené na občasné bývanie (rodinnú rekreáciu), prípadne pre niektoré ďalšie typy stavieb, ktoré nemajú pridelené súpisné číslo.

Rakúsko-Uhorsko

V rokoch 1874 – 1884 bolo vykonávané prečíslovanie domov v súvislosti so zavedením pozemkových kníh (katastru nehnuteľností). Pretdým boli konskripčné čísla vo veľkých mestách nahradené novým číslovaním podľa ulíc. Konskripčné čísla boli v Rakúsku novo vyznačené len vnútri domov a slúžili na identifikáciu domov v pozemkových knihách. Nové konskripčné čísla sa označovali Grundbuchs-Einlagezahl (E. Z. alebo G. E. Z., číslo vkladu do katastra) alebo tiež „neue Konskriptionsnummer“ („Neue C.-Nr.“, nové konskripčné čísla). Budovy, ktoré neboli uvedené v pozemkových knihách (katastri nehnuteľností), dostali tzv. „Evidenznummern“, evidenčné čísla.^[1]

Jednotná česko-slovenská úprava

Existencia evidenčných čísel v Česko-Slovensku je legislatívne doložiteľná prinajmenšom od čias vyhlášky Ústredného úradu pre veci národných výborov 97/1961 Zb. o názvoch obcí, označovaní ulíc a číslovaní domov. Podľa § 6 odseku 3: „Stavby, ktoré slúžia na dočasné alebo občasné bývanie, musia sa označiť poradovým evidenčným číslom.“ Nasledujúci paragraf, venujúci sa prevedeniu a umiestneniu tabuľky, však už evidenčné čísla nezmieňoval.

Slovensko

Podľa § 14 vyhlášky slovenského ministerstva vnútra č. 93/1970 Zb., ktorá na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradila česko-slovenskú vyhlášku, museli mať evidenčné číslo „ostatné budovy a objekty, ktoré sú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia iba na dočasné bývanie (záhradné domčeky, chaty a pod.) alebo na iné účely (kiosky, garáže a pod.) a nie sú označené súpisným číslom“.

Táto vyhláška striktne stanovila pre celé Slovensko jednotné rozmery a jednotné grafické a farebné vyhotovenie všetkých troch typov domových čísel. Tabuľka evidenčného čísla mala byť s modrým podkladom, bielou obrubou a s bielymi arabskými číslicami vysokými 7 cm. V prípade časti obce so samostatným evidenčným číslovaním sa na tabuľke časť obce označovala rímskym číslom v čitateli zlomku pred samotným evidenčným číslom, podobne ako v prípade súpisného čísla. Tabuľka evidenčného čísla mala mať rozmery 20 x 15 cm, teda bola menšia ako tabuľky súpisného čísla aj orientačného čísla, pre ktoré boli predpísané rozmery 25 x 20 cm s písmom vysokým 10 cm.

Túto vyhlášku nahradil s účinnosťou od 19. decembra 1990 zákon Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ktorý už v sekcii o číslovaní stavieb s evidenčnými číslami vôbec neráta a nespomína ich, a to ani v prechodných ustanoveniach.

Definitívne boli evidenčné čísla na Slovensku zrušené až vyhláškou 347/1997 Z. z., ktorá vykonáva § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Podľa jej § 8 ods. 1 evidenčné čísla stavieb, ktoré neboli zrušené ku dňu účinnosti tejto vyhlášky, nahradia obce súpisnými číslami do 31. decembra 1998.

Česko

V Česku platila česko-slovenská vyhláška 97/1961 Zb. bezo zmeny až do 11. novembra 2000, kedy bola zrušená a nahradená zákonom o obciach a zároveň paralelne aj zákonom o hlavnom meste Prahe.

Podľa pôvodného znenia § 31 českého zákona o obecnom zriadení (a zhodne aj § 14 zákona o hlavnom meste Prahe) sa evidenčnými číslami mali označovať iba stavby určené na individuálnu rekreáciu. Toto znenie nereflektovalo doterajšiu prax, podľa ktorého boli evidenčnými číslami označené aj núdzové (dočasné) budovy. Ďalšie typy budov boli doplnené s účinnosťou od 1. júla 2010 novelizačným zákonom č. 227/2009 Sb., ktorým sa menia niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o základných registroch.

Podľa podľa aktuálneho znenia týchto zákonov sa evidenčnými číslami označujú:

• stavby na rodinnú rekreáciu,
• stavby dočasné,
• budovy, ktoré nevyžadujú stavebné povolenie ani ohlásenie stavebnému úradu (s výnimkami niektorých malých prízemných stavieb: pre chovateľstvo, zimných záhrad a skleníkov, verejne prístupných prístreškov vrátane prístreškov pre verejnú dopravu)

Samostatnými súpisnými (po česky popisnými) ani evidenčnými číslami sa však neoznačujú príslušenstva budovy, ktoré sú súčasťou jedného celku.

Ak je úradne zmenený účel používania domu, môže byť domu odobraté súpisné číslo a nahradené evidenčným číslom (typicky pri zmene chalupy z trvalého bývania na rekreačný účel) alebo naopak odobraté evidenčné číslo a nahradené súpisným číslom (typicky pri prestavbe rekreačného objektu na trvalé bývanie).

Evidenčné čísla tvoria samostatný číselný rad v každej časti obce, podobne ako súpisné čísla. Vyhláška stanovuje, že na číslovanie sa používajú (rovnako ako v prípade súpisných čísel) arabské číslice v rozmedzí 1 až 9999; toto obmedzenie bolo do vyhlášky vložené noveplou 147/2015 Sb. s účinnosťou od 1. júla 2015.

Súpisné alebo evidenčné číslo sa podľa zákona o obecnom zriadení č. 128/2000 Sb. v platnom znení (tieto obmedzenia boli do zákona novo vložené s účinnosťou od 1. júla 2010 novelizačným zákonom č. 227/2009 Sb.) nesmie používať opakovane, čiže nesmie byť pridelené novej budove, ktorá stojí na mieste zaniknutej budovy, ako sa na mnohých miestach v minulosti dialo, ani budove stojacej inde. Dokonca ani ak by boli prečíslované domy v celej obci, čo zákon pripúšťa výnimočne z vážnych dôvodov (§ 32) a na náklady obce, nesmú byť znovu pridelené tie súpisné a evidenčné čísla, ktoré v minulosti mali iné budovy (§ 31 ods. 5). Jedným z prípadov, keď musí dôjsť k prečíslovaniu, je zrušenie časti obce. Ak zanikne budova, príslušné súpisné alebo evidenčné číslo je zrušené a nesmie byť znovu pridelené.

Vykonávacia vyhláška 326/2000 Sb. stanovuje, že súpisné, evidenčné a orientačné čísla sa farebne líšia. Zákon síce umožňuje obciam, aby stanovili spôsob vyznačenie čísel, no väčšina obcí takú vyhlášku nemá a fakticky tak farebné rozlíšenie nie je zabezpečené, ale funguje iba na báze tradície v jednotlivých mestách či obciach, ktorá sa obec od obce spravidla líši.

Formát adries pre výstupy zo štátneho registra územnej identifikácie, adries a nehnuteľností RÚIAN stanovuje vyhláška č. 359/2011 Sb. Podľa nej sa pred evidenčné číslo vkladá prefix „č.ev.“, zatiaľ čo súpisné číslo sa uvádza spravidla bez prefixu, výnimočne s prefixom „č.p.“.

V praxi sa evidenčné číslo v dokumentoch alebo na tabuľkách od súpisného čísla odlišuje buď slovným označením („evidenční číslo“, „nouzová stavba“, „dočasná stavba“, „chata“), alebo skratkou, ktorá sa používa v rôznych variantoch: „č. ev.“, „č.ev.“, „č.e.“, „če.“, „ev. č.“, „ev.č.“, „evid. č.“ a podobne. Špecifickým spôsobom rozlišovania je aj použitie číslice „0“ alebo písmena „E“ ako prefixu. Niekedy sú evidenčné čísla odlíšené len farbou tabuľky a písma, napríklad pre rekreačné stavby v okolí Prahy je obvyklá žltá tabuľka s čiernymi číslicami, evidenčné čísla majú niekedy zelenú farbu atď.

• 

  Typické ev. č. rekreačného objektu, rozlíšené žltou farbou a počiatočnou nulou

• 

  Evidenčné číslo núdzovej stavby

• 

  Ev. č. chaty, Hradištko (okres Praha-západ)

• 

  Ev. č. rekreačného objektu v Prahe-Holyně

• 

  Ev. č. rozlíšené písmenom E, Hradec Králové-Třebeš

• 

  Ev. č. rozlíšené písmenom E, Černolice, okres Praha-západ

• 

  Núdzová stavba odlíšená písmenom n pred evidenčným číslom, Klánovice

• 

  Kombinácia evidenčného čísla s číslom orientačným je skôr výnimočná.

Referencie

Pozri aj

• súpisné číslo
• orientačné číslo
• označovanie budov