Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. Odsek slovenských europoslancov (4. 8. 2009)

Európsky parlament
9. volebné obdobie
Organizácia	Európska únia
Typ	jednokomorový parlament
Vedenie
Predseda	Roberta Metsolová (EPP, Malta)
Zloženie
Počet poslancov	705
Politické subjekty	EPP (187)      S&D (146)      RE (98)      ID (76)      G/EFA (67)      ECR (62)      GUE/NGL (39)      nezaradení (29)      neobsadené (1)
Voľby
Posledné voľby	23. – 26. mája 2019 (Slovensko: 25. mája)
Nasledujúce voľby	Máj 2024 (Slovensko: Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024)
Miesto zasadania
Louise Weiss, Štrasburg, Francúzsko (sídlo)
Espace Léopold, Brusel, Belgicko
Externé odkazy
Web stránky	europarl.europa.eu
Wikimedia Commons	Európsky parlament (multimediálne súbory)
Politický portál

Európsky parlament je jedným z orgánov Európskej únie (EÚ). Poslanci Parlamentu sú volení priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu boli v júni 1979. Poslanci sú volení systémom pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EÚ staršími ako 18 rokov. V Belgicku, Luxembursku a Grécku majú občania povinnosť voliť.

Európsky parlament má 705 poslancov.^[1] Zloženie Európskeho parlamentu (počet poslancov z jednotlivých členských štátov) určuje na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom jednomyseľne Európska rada.

Európsky parlament má sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu.

Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od roku 1992 značne rozšírili právomoci EP. Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná právomoc. Taktiež politická rola Parlamentu v EÚ postupne rastie.

Od 18. januára 2022 je predsedníčkou Európskeho parlamentu Roberta Metsolová z Malty.^[2][3]

Legislatívna právomoc

Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EÚ o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti. Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor (napr. dane).

Rozpočtová právomoc

Parlament rozhoduje o rozpočte EÚ spoločne s Radou EÚ. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, no poľnohospodárske výdavky môže len doplniť; posledné slovo pri tejto položke má Rada EÚ. Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa rokovania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil. Parlament taktiež kontroluje, ako sú rozpočtové výdavky využité.

Kontrolná právomoc

Parlament dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EÚ a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Parlament má kľúčovú rolu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc parlament zatiaľ nikdy nevyužil.

Politická rola

Rokovacia miestnosť v budove EP v Bruseli

Politická rola Európskeho parlamentu stále rastie. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša otázky na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rezolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EÚ. Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom. Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv. Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajiny prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva. V roku 1989 bola táto cena udelená Alexandrovi Dubčekovi.

Každý občan členskej krajiny EÚ je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EÚ doplňuje, ale nenahrádza, národné občianstvo. Občania EÚ majú právo podávať petície EP, právo predkladať svoje sťažnosti európskemu ombudsmanovi a právo osloviť akúkoľvek inštitúciu, alebo orgán EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ (jazyky všetkých členských krajín EÚ) a obdržať odpoveď v rovnakom jazyku.

Politické skupiny

Skupiny Európskeho parlamentu po voľbách 23.-26 mája 2019:^[4]4">upraviť | upraviť zdroj

V Európskom parlamente sa poslanci nezoskupujú podľa národnosti, ale podľa politickej príslušnosti. V súčasnosti existuje 7 politických frakcií, ktoré sa viac-menej zhodujú s európskymi politickými stranami. Výnimkou sú napríklad frakcie Zelení/ESA, ktorá sa skladá z Európskej zelenej strany a Európskej slobodnej aliancie alebo Obnovme Európu (Aliancia liberálov a demokratov ze Európu+Európska demokratická strana). ^[4]

(angl. skratka - sl. skratka - slovenský názov skupiny - ideológia)

• EPP - EĽS - Európska ľudová strana - kresťanská demokracia
• S&D - Progresívna aliancia socialistov a demokratov - sociálna demokracia
• ECR - EKR - Európski konzervatívci a reformisti - konzervativizmus, jemný euroskepticizmus
• RE - OE - Obnovme Európu - liberalizmus
• GUE/NGL - EZĽ/SZĽ - Európska zjednotená ľavica-Severská zelená ľavica - socializmus, komunizmus
• Greens-EFA - Zelení-ESA - Zelení-Európska slobodná aliancia - zelená politika
• ID - Identita a demokracia - krajná pravica, euroskepticizmus

Skupiny 2004 - 2009 - 2014upraviť | upraviť zdroj

Najsilnejším subjektom v EP bolo EPP-ED (teraz EPP), ktorá je súčasne jedinou frakciou s členmi zo všetkých 25 členských krajín. Socialisti (PES) utrpeli síce značné straty v Nemecku a Spojeného kráľovstva, ale túto porážku vyvažuje ich zisk vo Francúzsku a Španielsku. Obe najsilnejšie frakcie si tak v porovnaní s výsledkami eurovolieb v r. 1999 v podstate udržali svoje doterajšie pozície.

Slovenskí europoslanci v politických skupinách EPupraviť | upraviť zdroj

Volebné obdobie 2004 – 2009upraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2004 – 2009)

Volebné obdobie 2009 – 2014upraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2009 – 2014)

Volebné obdobie 2014 – 2019upraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2014 – 2019)

Volebné obdobie 2019 – 2024upraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam europoslancov SR (2019 – 2024)

Zatiaľ posledné Európske voľby sa uskutočnili v dňoch 23. mája až 26. mája 2019.

18. januára 2022 bol za podpredsedu parlamentu po prvýkrát zvolený Slovák, Michal Šimečka (PS).^[5]

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európsky parlament

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Európsky parlamentupraviť | upraviť zdroj

• Webstránka Európskeho parlamentu
• Slovensko v EU
• Základné informácie o Európskom parlamente
• Politické zloženie EP